Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dubček bol nielen ten, kto sa snažil "poľudštiť" socializmus sovietskeho typu, ale aj politik zastupujúci záujmy Slovenska, povedal Stanislav Sikora z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) – Alexander Dubček bol nielen ten, kto sa snažil "poľudštiť" socializmus sovietskeho typu, ale aj politik zastupujúci záujmy Slovenska. V rozhovore pre TASR to spomenul Stanislav Sikora z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Sikora poukázal na fakt, že už na začiatku 60. rokov ako tajomník ÚV KSČ pre priemysel a neskôr prvý tajomník ÚV KSS Dubček argumentoval, že Slovensko nemá rovnocenné postavenie v rámci spoločného štátu. "Pripomínal jednak malé kompetencie slovenských národných orgánov, no poukazoval i na nevyhnutnosť zmeny ekonomickej štruktúry," ozrejmil historik. "Slovensko bolo zamerané na ťažbu surovín, no tie sa odvážali do Čiech na finálne spracovanie," vysvetlil Sikora dôvod, prečo v ekonomickom i spoločenskom rozvoji Slovensko za Českom výrazne zaostávalo.
Zvýraznil i fakt, že na tieto disproporcie upozorňoval Dubček neochvejne aj najmocnejšieho muža v štáte – prezidenta a zároveň prvého tajomníka ÚV KSČ Antonína Novotného. "Musíme povedať, že po tých rokoch, keď bol dusený akýkoľvek náznak slovenského emancipačného hnutia a takéto podnety boli hodnotené ako buržoázny nacionalizmus, sa Dubček dokázal presadiť ako slovenský politik zohľadňujúci záujmy Slovenska," zdôraznil historik.
V tejto súvislosti zdôrazňoval, že Dubček žiadal to, čo bolo v danej situácii možné. "Nápravu daného stavu videl v prehlbovaní, zväčšovaní kompetencií slovenských národných orgánov v rámci vtedajšieho asymetrického štátoprávneho usporiadania," priblížil Sikora. O federácii začal Dubček hovoriť až potom, čo v roku 1968 napokon situácia dospela k rokovaniu o federatívnom usporiadaní ČSSR. "Zasadzoval sa za tzv. voľnú federáciu s výraznou kompetenciou národných orgánov," doplnil. Dubček podľa jeho slov nikdy nebojoval za samostatnosť Slovenska, i keď sa údajne aj touto myšlienkou zaoberal. "Bol však presvedčený, že v tej dobe je budúcnosť v česko-slovenskej federácii, nie v samostatnom Slovensku," uzavrel historik.
Sikora poukázal na fakt, že už na začiatku 60. rokov ako tajomník ÚV KSČ pre priemysel a neskôr prvý tajomník ÚV KSS Dubček argumentoval, že Slovensko nemá rovnocenné postavenie v rámci spoločného štátu. "Pripomínal jednak malé kompetencie slovenských národných orgánov, no poukazoval i na nevyhnutnosť zmeny ekonomickej štruktúry," ozrejmil historik. "Slovensko bolo zamerané na ťažbu surovín, no tie sa odvážali do Čiech na finálne spracovanie," vysvetlil Sikora dôvod, prečo v ekonomickom i spoločenskom rozvoji Slovensko za Českom výrazne zaostávalo.
Zvýraznil i fakt, že na tieto disproporcie upozorňoval Dubček neochvejne aj najmocnejšieho muža v štáte – prezidenta a zároveň prvého tajomníka ÚV KSČ Antonína Novotného. "Musíme povedať, že po tých rokoch, keď bol dusený akýkoľvek náznak slovenského emancipačného hnutia a takéto podnety boli hodnotené ako buržoázny nacionalizmus, sa Dubček dokázal presadiť ako slovenský politik zohľadňujúci záujmy Slovenska," zdôraznil historik.
V tejto súvislosti zdôrazňoval, že Dubček žiadal to, čo bolo v danej situácii možné. "Nápravu daného stavu videl v prehlbovaní, zväčšovaní kompetencií slovenských národných orgánov v rámci vtedajšieho asymetrického štátoprávneho usporiadania," priblížil Sikora. O federácii začal Dubček hovoriť až potom, čo v roku 1968 napokon situácia dospela k rokovaniu o federatívnom usporiadaní ČSSR. "Zasadzoval sa za tzv. voľnú federáciu s výraznou kompetenciou národných orgánov," doplnil. Dubček podľa jeho slov nikdy nebojoval za samostatnosť Slovenska, i keď sa údajne aj touto myšlienkou zaoberal. "Bol však presvedčený, že v tej dobe je budúcnosť v česko-slovenskej federácii, nie v samostatnom Slovensku," uzavrel historik.
