Pokutu dostala aliancia v súvislosti s projektom Hlas za rodinu. Ide o kampaň, ktorú aliancia zverejnila na osobitnej webovej stránke pred tohtoročnými parlamentnými voľbami.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) – Aliancia za rodinu (AZR) odmieta pokutu 3000 eur, ktorú jej dalo Ministerstvo vnútra (MV) SR v súvislosti s projektom Hlas za rodinu. Ide o kampaň, ktorú aliancia zverejnila na osobitnej webovej stránke pred tohtoročnými parlamentnými voľbami, ministerstvo ju označilo za vykonávanie volebnej kampane politických predstaviteľov jednotlivých strán. "Naším cieľom však bola propagácia hodnôt rodiny a manželstva," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave predseda AZR Anton Chromík.
Podľa neho malo ísť len o propagáciu rodinných opatrení, ktoré dala aliancia k dispozícii v rámci Deklarácie za rodinu, aby sa k nim jednotliví politickí kandidáti mohli prihlásiť. Tí mali zároveň možnosť bezplatne o tom informovať na uvedenej internetovej stránke projektu, vrátane uverejnenia svojej fotografie.
Aliancia hovorí o diskriminácii a v tejto súvislosti upozorňuje na fakt, že podobné kampane na podporu spoločenských hodnôt spustili pred voľbami viaceré občianske združenia. Išlo napr. o boj proti korupcii či reformu justície. Mnohé združenia či fyzické osoby pritom podľa aliancie neumožnili vyjadriť sa k daným témam každému a tak, ako to urobila vo svojej kampani AZR. "Podľa informácií, ktoré sme si vyžiadali z ministerstva vnútra, však proti žiadnej z týchto organizácií nebolo začaté správne konanie," zdôraznil Chromík.
Aliancia preto hovorí o nerovnom a nespravodlivom prístupe, a podľa Andreja Ralbovského, jedného z autorov projektu, má len zastrašiť, znechutiť a finančne zruinovať organizáciu. Tá sa pritom podľa neho zasadzuje za dôležité hodnoty v spoločnosti, ktoré v referende v roku 2015 podporil svojimi hlasmi takmer milión ľudí. "Ministerstvo vnútra tak potláča a obmedzuje rozvoj občianskej spoločnosti, základné občianske slobody a základné ľudské práva, ku ktorým patrí sloboda združovania a názoru," doplnil Ralbovský.
Aliancia dôrazne odmieta vyjadrenie rezortu vnútra, že projektom Hlas pre rodinu viedla volebnú kampaň v prospech niektorej z politických strán či jej kandidátov. "To, že sme umožnili kandidátom povedať pár viet na portáli, považujeme za informačnú kampaň, nie volebnú kampaň. My sme apolitickou organizáciou," povedal Chromík. Zdôraznil, že ankety či rozhovory na webových portáloch alebo v médiách sa nikdy nevnímali ako volebná kampaň zo strany médií alebo organizácií a žiadne z nich za to zo strany ministerstva vnútra neboli postihované. Postup ministerstva preto vníma ako likvidačný a nehodný štátneho orgánu, ktorý má občanom slúžiť a nie ich šikanovať, a ktorý týmto krokom mal presiahnuť svoje kompetencie.
Aliancia v tejto súvislosti už podala odvolanie, v súčasnosti čaká sa rozhodnutie. Chromík pritom opätovne zdôraznil, že podľa nich išlo výhradne o hodnotovú kampaň, napr. v súvislosti s rodinami, výchovou detí či daňovými zvýhodnením rodín. V žiadnom prípade sa nedá podľa neho hovoriť o platenej kampani a fotografie kandidátov, ktorí podporili Deklaráciu za rodinu a vyjadrili sa k danej téme, sa nedajú vnímať ako politické vizuály. Podľa nich by sa potom mohlo pod politickou kampaňou rozumieť všetko, aj napr. informácie na Facebooku. Na otázku, v prospech ktorých kandidátov mala aliancia robiť kampaň, Chromík uviedol, že pod deklaráciu sa podpísalo zhruba 200 kandidátov a ministerstvo vo svojom odôvodnení vytiahlo len niektorých z nich.
Podľa neho malo ísť len o propagáciu rodinných opatrení, ktoré dala aliancia k dispozícii v rámci Deklarácie za rodinu, aby sa k nim jednotliví politickí kandidáti mohli prihlásiť. Tí mali zároveň možnosť bezplatne o tom informovať na uvedenej internetovej stránke projektu, vrátane uverejnenia svojej fotografie.
Aliancia hovorí o diskriminácii a v tejto súvislosti upozorňuje na fakt, že podobné kampane na podporu spoločenských hodnôt spustili pred voľbami viaceré občianske združenia. Išlo napr. o boj proti korupcii či reformu justície. Mnohé združenia či fyzické osoby pritom podľa aliancie neumožnili vyjadriť sa k daným témam každému a tak, ako to urobila vo svojej kampani AZR. "Podľa informácií, ktoré sme si vyžiadali z ministerstva vnútra, však proti žiadnej z týchto organizácií nebolo začaté správne konanie," zdôraznil Chromík.
Aliancia preto hovorí o nerovnom a nespravodlivom prístupe, a podľa Andreja Ralbovského, jedného z autorov projektu, má len zastrašiť, znechutiť a finančne zruinovať organizáciu. Tá sa pritom podľa neho zasadzuje za dôležité hodnoty v spoločnosti, ktoré v referende v roku 2015 podporil svojimi hlasmi takmer milión ľudí. "Ministerstvo vnútra tak potláča a obmedzuje rozvoj občianskej spoločnosti, základné občianske slobody a základné ľudské práva, ku ktorým patrí sloboda združovania a názoru," doplnil Ralbovský.
Aliancia dôrazne odmieta vyjadrenie rezortu vnútra, že projektom Hlas pre rodinu viedla volebnú kampaň v prospech niektorej z politických strán či jej kandidátov. "To, že sme umožnili kandidátom povedať pár viet na portáli, považujeme za informačnú kampaň, nie volebnú kampaň. My sme apolitickou organizáciou," povedal Chromík. Zdôraznil, že ankety či rozhovory na webových portáloch alebo v médiách sa nikdy nevnímali ako volebná kampaň zo strany médií alebo organizácií a žiadne z nich za to zo strany ministerstva vnútra neboli postihované. Postup ministerstva preto vníma ako likvidačný a nehodný štátneho orgánu, ktorý má občanom slúžiť a nie ich šikanovať, a ktorý týmto krokom mal presiahnuť svoje kompetencie.
Aliancia v tejto súvislosti už podala odvolanie, v súčasnosti čaká sa rozhodnutie. Chromík pritom opätovne zdôraznil, že podľa nich išlo výhradne o hodnotovú kampaň, napr. v súvislosti s rodinami, výchovou detí či daňovými zvýhodnením rodín. V žiadnom prípade sa nedá podľa neho hovoriť o platenej kampani a fotografie kandidátov, ktorí podporili Deklaráciu za rodinu a vyjadrili sa k danej téme, sa nedajú vnímať ako politické vizuály. Podľa nich by sa potom mohlo pod politickou kampaňou rozumieť všetko, aj napr. informácie na Facebooku. Na otázku, v prospech ktorých kandidátov mala aliancia robiť kampaň, Chromík uviedol, že pod deklaráciu sa podpísalo zhruba 200 kandidátov a ministerstvo vo svojom odôvodnení vytiahlo len niektorých z nich.