Podpredseda Asociácie dopravnej zdravotnej služby (ADZS) Ernest Caban uviedol, že aktuálny návrh nezohľadňuje ani len základné, ekonomicky oprávnené náklady, ktoré budú zvýšené v roku 2022.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. decembra (TASR) - Viaceré zdravotnícke asociácie združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR považujú aktuálny návrh rozpočtu pre zdravotníctvo na budúci rok za nedostatočný. Tvrdia, že ohrozí fungovanie zdravotníctva a tiež že je v absolútnom rozpore s programovým vyhlásením vlády (PVV). TASR o tom za asociáciu informovala jej tlačová hovorkyňa Miriam Filová.
Jej členovia poukázali na to, že nastavený rozpočet neposkytuje stabilitu pre zdravotníckych pracovníkov, neumožňuje rozvoj sektora a prispieva k prehĺbeniu krízy v sektore. Prízvukujú, že pre zabezpečenie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti je stabilné a predvídateľné financovanie nevyhnutné.
Podpredseda Asociácie dopravnej zdravotnej služby (ADZS) Ernest Caban uviedol, že aktuálny návrh nezohľadňuje ani len základné, ekonomicky oprávnené náklady, ktoré budú zvýšené v roku 2022.
Prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Marián Šoth doplnil, že hoci materiál zahŕňa zvýšenie zdrojov na odmeňovanie, s navýšením zdrojov pre ambulantný sektor sa v oblasti odmeňovania zdravotníckych pracovníkov nepočíta.
Na to, že ambulantný sektor sa, podobne ako celé zdravotníctvo, ocitol v mimoriadne ťažkej situácii, poukázala prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová. K problému nedostatočného financovania sa v nasledujúcom roku podľa jej slov pridá aj neúmerný nárast nákladov. "Napriek tomu, že si uvedomujeme, v akej situácii sa nachádzajú verejné financie, ambulantná sféra nie je schopná ďalej sanovať tento nedostatok. Najmä ambulancie zastúpené lekármi v dôchodkovom veku, ktoré tvoria veľkú časť ambulantného sektora, s ohľadom na súčasnú situáciu oznamujú zatváranie svojich ambulancií bez náhrady," uviedla s dôvetkom, že v záujme zachovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov aspoň na súčasnej úrovni z nárokov upustiť nemôžu.
Branislav Budke zo Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR zasa poukázal na to, že v budúcoročnom rozpočte je naplánovaná úspora vo výške 129 miliónov eur na lieky. Označil ju za nereálnu. Zdôraznil, že to povedie k celkovému plánu zníženia rozpočtu na lieky vo výške 60 miliónov eur na rok 2022 voči plánu očakávanej skutočnosti v aktuálnom roku. "To všetko v situácii, keď slovenskí pacienti majú dnes k dispozícii iba 22 percent z dostupných liekov na onkologické choroby (indikácie), ktoré odporúčajú európski odborníci a iba 28 percent z dostupnej liečby pre zriedkavé choroby," doplnil.
Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) SR považuje rozpočet na budúci rok za nedostatočný najmä z dôvodu "nerealistického" odhadu úsporných opatrení na úrovni 249 miliónov eur, ktoré by však v prípade nenaplnenia mali byť kompenzované rezervou na úrovni 220 miliónov eur a z dôvodu nedostatočného odhadu základnej bázy výdavkov. "Už november nám ukázal, že je medzera medzi realitou a očakávaniami na úrovni minimálne 90 miliónov eur," uviedol za asociáciu Michal Štofko. Predpokladá, že december ukáže podobný rozdiel a celková skutočná hodnota výdavkov bude v porovnaní s očakávaniami MF SR vyššia o 150 až 180 miliónov eur. Báza rozpočtu na rok 2022 by preto mala byť podľa jeho slov automaticky zvýšená minimálne o túto hodnotu.
Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Igor Pramuk dodal, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, najmä nemocnice, budú naďalej v situácii existenčného ohrozenia, nielen z dôvodu nedostatočného financovania, ale aj v dôsledku nedostatku zdravotníckeho personálu, zvyšujúceho sa rizika odchodu zdravotníkov už aj do okolitých štátov, ktoré zvyšujú financie pre zdravotníctvo práve na účel jeho stabilizácie.
Aj Slovenská lekárska komora (SLK) v súvislosti so schvaľovaním rozpočtu v parlamente apelovala na poslancov Národnej rady (NR) SR, aby rozpočet v predloženej podobe neprijali. Žiadajú zvýšiť rozpočet v kapitole zdravotníctvo minimálne na úroveň priemeru V4. Ďalej legislatívne prednostne stabilizovať počet zdravotníckych pracovníkov v systéme zdravotnej starostlivosti, ale tiež zaviazať zdravotné poisťovne, aby nárast finančných prostriedkov preniesli v plnej výške do platieb za realizované výkony zdravotnej starostlivosti jej poskytovateľom.
Svoj nesúhlas s návrhom rozpočtu vyjadrila aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov (SK MTP), združujúca trinásť zdravotníckych profesií. Hovorí, že zdravotnícki pracovníci majú právo očakávať mzdy vo výške porovnateľnej so susednými krajinami Európskej únie. "Nečakali sme od návrhu rozpočtu zázrak, ale nečakali sme ani to, že sľuby a prejavy verbálneho poďakovania ostanú len akousi zásterkou ďalších prejavov ľahostajnosti." Tvrdí, že peniaze štátneho rozpočtu sa míňajú napríklad v prémiách podľa náhodného výberu a odmenách pre ľudí, ktorým je zodpovednosť za vlastné zdravie cudzia.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii na otázku TASR, ako reaguje na výhrady členov asociácie, uviedlo, že robí všetko pre to, aby zdravotníci boli adekvátne odmenení. "Pre korektnosť voči všetkým zainteresovaným subjektom budeme informovať po ukončení rokovaní," uviedol rezort.
Jej členovia poukázali na to, že nastavený rozpočet neposkytuje stabilitu pre zdravotníckych pracovníkov, neumožňuje rozvoj sektora a prispieva k prehĺbeniu krízy v sektore. Prízvukujú, že pre zabezpečenie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti je stabilné a predvídateľné financovanie nevyhnutné.
Podpredseda Asociácie dopravnej zdravotnej služby (ADZS) Ernest Caban uviedol, že aktuálny návrh nezohľadňuje ani len základné, ekonomicky oprávnené náklady, ktoré budú zvýšené v roku 2022.
Prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Marián Šoth doplnil, že hoci materiál zahŕňa zvýšenie zdrojov na odmeňovanie, s navýšením zdrojov pre ambulantný sektor sa v oblasti odmeňovania zdravotníckych pracovníkov nepočíta.
Na to, že ambulantný sektor sa, podobne ako celé zdravotníctvo, ocitol v mimoriadne ťažkej situácii, poukázala prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová. K problému nedostatočného financovania sa v nasledujúcom roku podľa jej slov pridá aj neúmerný nárast nákladov. "Napriek tomu, že si uvedomujeme, v akej situácii sa nachádzajú verejné financie, ambulantná sféra nie je schopná ďalej sanovať tento nedostatok. Najmä ambulancie zastúpené lekármi v dôchodkovom veku, ktoré tvoria veľkú časť ambulantného sektora, s ohľadom na súčasnú situáciu oznamujú zatváranie svojich ambulancií bez náhrady," uviedla s dôvetkom, že v záujme zachovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov aspoň na súčasnej úrovni z nárokov upustiť nemôžu.
Branislav Budke zo Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR zasa poukázal na to, že v budúcoročnom rozpočte je naplánovaná úspora vo výške 129 miliónov eur na lieky. Označil ju za nereálnu. Zdôraznil, že to povedie k celkovému plánu zníženia rozpočtu na lieky vo výške 60 miliónov eur na rok 2022 voči plánu očakávanej skutočnosti v aktuálnom roku. "To všetko v situácii, keď slovenskí pacienti majú dnes k dispozícii iba 22 percent z dostupných liekov na onkologické choroby (indikácie), ktoré odporúčajú európski odborníci a iba 28 percent z dostupnej liečby pre zriedkavé choroby," doplnil.
Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) SR považuje rozpočet na budúci rok za nedostatočný najmä z dôvodu "nerealistického" odhadu úsporných opatrení na úrovni 249 miliónov eur, ktoré by však v prípade nenaplnenia mali byť kompenzované rezervou na úrovni 220 miliónov eur a z dôvodu nedostatočného odhadu základnej bázy výdavkov. "Už november nám ukázal, že je medzera medzi realitou a očakávaniami na úrovni minimálne 90 miliónov eur," uviedol za asociáciu Michal Štofko. Predpokladá, že december ukáže podobný rozdiel a celková skutočná hodnota výdavkov bude v porovnaní s očakávaniami MF SR vyššia o 150 až 180 miliónov eur. Báza rozpočtu na rok 2022 by preto mala byť podľa jeho slov automaticky zvýšená minimálne o túto hodnotu.
Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Igor Pramuk dodal, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, najmä nemocnice, budú naďalej v situácii existenčného ohrozenia, nielen z dôvodu nedostatočného financovania, ale aj v dôsledku nedostatku zdravotníckeho personálu, zvyšujúceho sa rizika odchodu zdravotníkov už aj do okolitých štátov, ktoré zvyšujú financie pre zdravotníctvo práve na účel jeho stabilizácie.
Aj Slovenská lekárska komora (SLK) v súvislosti so schvaľovaním rozpočtu v parlamente apelovala na poslancov Národnej rady (NR) SR, aby rozpočet v predloženej podobe neprijali. Žiadajú zvýšiť rozpočet v kapitole zdravotníctvo minimálne na úroveň priemeru V4. Ďalej legislatívne prednostne stabilizovať počet zdravotníckych pracovníkov v systéme zdravotnej starostlivosti, ale tiež zaviazať zdravotné poisťovne, aby nárast finančných prostriedkov preniesli v plnej výške do platieb za realizované výkony zdravotnej starostlivosti jej poskytovateľom.
Svoj nesúhlas s návrhom rozpočtu vyjadrila aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov (SK MTP), združujúca trinásť zdravotníckych profesií. Hovorí, že zdravotnícki pracovníci majú právo očakávať mzdy vo výške porovnateľnej so susednými krajinami Európskej únie. "Nečakali sme od návrhu rozpočtu zázrak, ale nečakali sme ani to, že sľuby a prejavy verbálneho poďakovania ostanú len akousi zásterkou ďalších prejavov ľahostajnosti." Tvrdí, že peniaze štátneho rozpočtu sa míňajú napríklad v prémiách podľa náhodného výberu a odmenách pre ľudí, ktorým je zodpovednosť za vlastné zdravie cudzia.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii na otázku TASR, ako reaguje na výhrady členov asociácie, uviedlo, že robí všetko pre to, aby zdravotníci boli adekvátne odmenení. "Pre korektnosť voči všetkým zainteresovaným subjektom budeme informovať po ukončení rokovaní," uviedol rezort.