V druhom kole prezidentských volieb by B. Bugár podporil práve Čaputovú.
Autor TASR
Bratislava 17. marca (TASR) – Za úspechom Zuzany Čaputovej stojí aj to, že menšinový volič sa najviac bojí extrémizmu. Myslí si to jeden z neúspešných kandidátov na post prezidenta SR a predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
"Menšinový volič sa najviac bojí extrémizmu, naši voliči preto hlasovali aj za Zuzanu Čaputovú," povedal Bugár, ktorý predpokladá, že práve táto prezidentská kandidátka mohla byť v očiach jeho potenciálnych voličov silnejšou protiváhou extrémistických kandidátov. Tiež uviedol, že vyše 300.000 eur na transparentnom účte od jeho podporovateľov bolo využitých "správne" a tieto "peniaze sa nestratili".
V druhom kole prezidentských volieb by podporil práve Čaputovú. Tvrdí však, že nemôže prikázať voličom, čo majú robiť. Predpokladá, že hlasy voličov Štefana Harabina a Mariana Kotlebu táto kandidátka na post hlavy štátu nezíska, čo Most-Híd "zaväzuje" k tomu, aby ju podporili. Bugár sa necíti "zaviazaný" koaličnému partnerovi Smeru-SD, aby podporil Maroša Šefčoviča.
K svojej kandidatúre Bugár povedal, že očakával viac ako šesť percent platných hlasov voličov. Súkromný predvolebný prieskum si podľa vlastného vyjadrenia nerobil. Podľa Bugára výsledok aktuálneho kola prezidentských volieb poukázal na to, že tieto "voľby boli úplne iné, ako je pomer síl v parlamente".
Bugár taktiež obhajoval svoju politickú kariéru a vstup do koalície po posledných parlamentných voľbách. Týmto krokom chcel údajne poukázať na to, že strana Most-Híd vie spolupracovať "aj s tými stranami, s ktorými si iné spoluprácu nevedia predstaviť". Pripisuje si tiež podiel na zmiernení kedysi napätých slovensko-maďarských vzťahov. Most-Híd má podľa Bugára svojich stálych voličov. Kauza vraždy novinára Jána Kuciaka ich neovplyvnila, pretože aj po nej si "držia svojich šesť percent".
Do budúcna chce Bugár prerokovať svoj post predsedu Mostu-Híd so svojimi straníckymi kolegami, ich podporu však stále cíti. Chce však vidieť aktívnejší prístup členov strany, preto naznačil, že možno dôjde k úpravám v jej stanovách.
"Menšinový volič sa najviac bojí extrémizmu, naši voliči preto hlasovali aj za Zuzanu Čaputovú," povedal Bugár, ktorý predpokladá, že práve táto prezidentská kandidátka mohla byť v očiach jeho potenciálnych voličov silnejšou protiváhou extrémistických kandidátov. Tiež uviedol, že vyše 300.000 eur na transparentnom účte od jeho podporovateľov bolo využitých "správne" a tieto "peniaze sa nestratili".
V druhom kole prezidentských volieb by podporil práve Čaputovú. Tvrdí však, že nemôže prikázať voličom, čo majú robiť. Predpokladá, že hlasy voličov Štefana Harabina a Mariana Kotlebu táto kandidátka na post hlavy štátu nezíska, čo Most-Híd "zaväzuje" k tomu, aby ju podporili. Bugár sa necíti "zaviazaný" koaličnému partnerovi Smeru-SD, aby podporil Maroša Šefčoviča.
K svojej kandidatúre Bugár povedal, že očakával viac ako šesť percent platných hlasov voličov. Súkromný predvolebný prieskum si podľa vlastného vyjadrenia nerobil. Podľa Bugára výsledok aktuálneho kola prezidentských volieb poukázal na to, že tieto "voľby boli úplne iné, ako je pomer síl v parlamente".
Bugár taktiež obhajoval svoju politickú kariéru a vstup do koalície po posledných parlamentných voľbách. Týmto krokom chcel údajne poukázať na to, že strana Most-Híd vie spolupracovať "aj s tými stranami, s ktorými si iné spoluprácu nevedia predstaviť". Pripisuje si tiež podiel na zmiernení kedysi napätých slovensko-maďarských vzťahov. Most-Híd má podľa Bugára svojich stálych voličov. Kauza vraždy novinára Jána Kuciaka ich neovplyvnila, pretože aj po nej si "držia svojich šesť percent".
Do budúcna chce Bugár prerokovať svoj post predsedu Mostu-Híd so svojimi straníckymi kolegami, ich podporu však stále cíti. Chce však vidieť aktívnejší prístup členov strany, preto naznačil, že možno dôjde k úpravám v jej stanovách.