Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasťou vyučovania budú aj odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom argumentovať a reagovať na protiargumenty.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Zhoršenie stavu životného prostredia, ubúdajúce zásoby neobnoviteľných zdrojov a globálne otepľovanie sú dlhodobo celosvetovými výzvami. Na tie je potrebné reagovať už od detstva, a aj preto sa environmentálne témy stanú súčasťou povinného vzdelávania, informoval o tom minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS). Žiaci sa po novom budú učiť, ako môžu aktívne prispieť k riešeniu klimatických problémov. TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Aktivity priamo v prírode, projekty v miestnej komunite, vlastné bádanie či experimenty, ako zlepšiť ochranu životného prostredia. Reforma základného vzdelávania prinesie aj tieto zmeny. Nový štátny vzdelávací program okrem zamerania sa na zlepšenie kritického myslenia a zlepšenie výsledkov v medzinárodných testovaniach prináša aj témy z oblasti environmentálnej a klimatickej výchovy. Kým doteraz bolo na rozhodnutí školy, do akej miery sa budú enviro témam venovať, po novom budú povinnou súčasťou vzdelávania. Táto zmena nastane po zavedení kurikulárnej reformy do praxe. Klimatické témy budú zahrnuté vo vzdelávacích oblastiach človek a spoločnosť a človek a príroda, teda presnejšie predmetov geografia, občianska náuka, chémia a biológia.
"Environmentálne cítenie a výchova sa musí stať našou prirodzenou súčasťou. To chceme dosiahnuť aj v zmene obsahu vzdelávania. Od memorovania prejdeme k zážitkovému vyučovaniu. Žiaci sa o ochrane prírody nebudú učiť naspamäť poučky, ale učitelia ich budú viesť k aktívnym riešeniam environmentálnych problémov," povedal Gröhling. Žiaci sa podľa neho v triede nielen oboznámia s informáciami, ale budú ich vedieť pochopiť a následne využiť. "Je to spôsob, ako viesť novú generáciu k aktívnemu občianstvu, aby si mladí ľudia lepšie uvedomili, že svojou činnosťou môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie a budúcnosť, v ktorej budeme žiť," poznamenal minister školstva.
Súčasťou vyučovania budú aj odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom argumentovať a reagovať na protiargumenty. "Vzdelávanie žiakov v environmentálnych témach je dôležitá súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu aj z pohľadu samotných mladých ľudí. Dôležité však je, aby si žiaci nielen osvojovali vedomosti o aktuálnych environmentálnych problémoch, ale aj chápali ich globálne súvislosti a získali spôsobilosti aktívne ovplyvňovať stav životného prostredia vo svojom okolí a aj v širšom meradle," doplnila riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová.
Environmentálne vzdelávanie je súčasťou prierezových tém a je na rozhodnutí školy, akou formou ju do školského vzdelávacieho programu zapracuje. Z výsledkov prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že environmentálna výchova bola súčasťou obsahu vyučovacích predmetov na 53 percentách základných škôl. Ako samostatný predmet bola len na piatich percentách základných škôl. Z ich zistení ďalej vyplynulo, že 77 percent gymnázií má environmentálnu výchovu zapracovanú ako súčasť obsahu predmetov.
Aktivity priamo v prírode, projekty v miestnej komunite, vlastné bádanie či experimenty, ako zlepšiť ochranu životného prostredia. Reforma základného vzdelávania prinesie aj tieto zmeny. Nový štátny vzdelávací program okrem zamerania sa na zlepšenie kritického myslenia a zlepšenie výsledkov v medzinárodných testovaniach prináša aj témy z oblasti environmentálnej a klimatickej výchovy. Kým doteraz bolo na rozhodnutí školy, do akej miery sa budú enviro témam venovať, po novom budú povinnou súčasťou vzdelávania. Táto zmena nastane po zavedení kurikulárnej reformy do praxe. Klimatické témy budú zahrnuté vo vzdelávacích oblastiach človek a spoločnosť a človek a príroda, teda presnejšie predmetov geografia, občianska náuka, chémia a biológia.
"Environmentálne cítenie a výchova sa musí stať našou prirodzenou súčasťou. To chceme dosiahnuť aj v zmene obsahu vzdelávania. Od memorovania prejdeme k zážitkovému vyučovaniu. Žiaci sa o ochrane prírody nebudú učiť naspamäť poučky, ale učitelia ich budú viesť k aktívnym riešeniam environmentálnych problémov," povedal Gröhling. Žiaci sa podľa neho v triede nielen oboznámia s informáciami, ale budú ich vedieť pochopiť a následne využiť. "Je to spôsob, ako viesť novú generáciu k aktívnemu občianstvu, aby si mladí ľudia lepšie uvedomili, že svojou činnosťou môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie a budúcnosť, v ktorej budeme žiť," poznamenal minister školstva.
Súčasťou vyučovania budú aj odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom argumentovať a reagovať na protiargumenty. "Vzdelávanie žiakov v environmentálnych témach je dôležitá súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu aj z pohľadu samotných mladých ľudí. Dôležité však je, aby si žiaci nielen osvojovali vedomosti o aktuálnych environmentálnych problémoch, ale aj chápali ich globálne súvislosti a získali spôsobilosti aktívne ovplyvňovať stav životného prostredia vo svojom okolí a aj v širšom meradle," doplnila riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová.
Environmentálne vzdelávanie je súčasťou prierezových tém a je na rozhodnutí školy, akou formou ju do školského vzdelávacieho programu zapracuje. Z výsledkov prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že environmentálna výchova bola súčasťou obsahu vyučovacích predmetov na 53 percentách základných škôl. Ako samostatný predmet bola len na piatich percentách základných škôl. Z ich zistení ďalej vyplynulo, že 77 percent gymnázií má environmentálnu výchovu zapracovanú ako súčasť obsahu predmetov.
