Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Gröhling poprel, že reformou by sa mali rušiť fakulty.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – Zmeny v návrhu novely zákona o vysokých školách neprichádzajú od stola, ale vychádzajú z medzinárodných analýz, porovnaní, štúdií a z dlhoročných odporúčaní OECD a európskych inštitúcií, ktoré sa opakujú už roky, ale dodnes sa nepretavili do reality. V reakcii na kritiku okolo návrhu novely vysokoškolského zákona to uviedol na sociálnej sieti minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).
Šéf rezortu školstva uviedol, že prvoradým zámerom novely zákona je skvalitniť vysokoškolské štúdium, pričom ide o opatrenia ako funkčné miesta, financovanie podľa kvality, výkonnostné zmluvy, transparentné hodnotenie projektov alebo kratšie externé štúdium. "Oceňujem, že diskusia tieto opatrenia ani ciele nespochybňuje. Prioritne sa diskusia točí okolo miest rektorov či spôsobu riadenia vysokých škôl. Každá zmena či reforma môže vyvolať protichodné názory a je to prirodzené," podotkol. Zároveň poukázal na to, že pri opatreniach v zákone vychádzali z viacerých fungujúcich modelov vysokého školstva v zahraničí ako Holandsko, Rakúsko či Spojené kráľovstvo.
Podľa ministra školstva je najčastejšie preberanou témou voľba rektora, ktorého momentálne volí akademický senát. V novele zákona sa navrhuje, aby rektora volil akademický senát spolu so správnou radou. "Správnu radu by tvorili ľudia z externého prostredia. Polovicu by vybral senát, polovicu ministerstvo. Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom by pri voľbe rektora tvorili iba desať percent všetkých hlasov. Pri tejto váhe hlasov nie je možná ani politizácia, ani zneužitie postavenia správnej rady," povedal Gröhling. Poukázal na to, že s tým úzko súvisí aj riadenie vysokých škôl. "V krajinách EÚ je trendom, že vysokú školu riadi správna rada a senát rieši akademické otázky. Túto zmenu nám odporúčala aj Európska komisia už v roku 2018. Dlhodobo nás na zlé riadenie našich vysokých škôl upozorňujú EÚ, Európska asociácia univerzít aj medzinárodné porovnania OECD. Reforma vysokých škôl a zmena riadenia vysokých škôl sú súčasťou plánu obnovy," povedal minister školstva.
Gröhling poprel, že reformou by sa mali rušiť fakulty. "Na Slovensku existujú fakulty, ktoré majú vyše 2000 študentov, ale aj fakulty, ktoré ich majú 70. Novela zákona umožňuje vysokej škole samostatne sa rozhodnúť, či bude alebo nebude mať fakultné senáty. Tento krok nám odporúča OECD aj Európska komisia," dodal.
Rada vysokých škôl (RVŠ), Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ), Univerzita Komenského (UK) aj Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave spolu s podporou Klubu dekanov spustili petíciu za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách. Na 16. novembra organizuje UK s podporou STU, Ekonomickej univerzity v Bratislave a hlavných vysokoškolských reprezentácií Zodpovedný protest za slobodné univerzity. Žiadajú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR stiahnuť aktuálny návrh novely, vrátiť sa k vecnej diskusii a nastaviť vysokoškolský zákon tak, aby pripravil prostredie pre skutočné zvyšovanie kvality univerzít a zredukovanie odlevu študentov a výskumníkov do zahraničia v záujme budúcnosti a konkurencieschopnosti Slovenska.
Šéf rezortu školstva uviedol, že prvoradým zámerom novely zákona je skvalitniť vysokoškolské štúdium, pričom ide o opatrenia ako funkčné miesta, financovanie podľa kvality, výkonnostné zmluvy, transparentné hodnotenie projektov alebo kratšie externé štúdium. "Oceňujem, že diskusia tieto opatrenia ani ciele nespochybňuje. Prioritne sa diskusia točí okolo miest rektorov či spôsobu riadenia vysokých škôl. Každá zmena či reforma môže vyvolať protichodné názory a je to prirodzené," podotkol. Zároveň poukázal na to, že pri opatreniach v zákone vychádzali z viacerých fungujúcich modelov vysokého školstva v zahraničí ako Holandsko, Rakúsko či Spojené kráľovstvo.
Podľa ministra školstva je najčastejšie preberanou témou voľba rektora, ktorého momentálne volí akademický senát. V novele zákona sa navrhuje, aby rektora volil akademický senát spolu so správnou radou. "Správnu radu by tvorili ľudia z externého prostredia. Polovicu by vybral senát, polovicu ministerstvo. Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom by pri voľbe rektora tvorili iba desať percent všetkých hlasov. Pri tejto váhe hlasov nie je možná ani politizácia, ani zneužitie postavenia správnej rady," povedal Gröhling. Poukázal na to, že s tým úzko súvisí aj riadenie vysokých škôl. "V krajinách EÚ je trendom, že vysokú školu riadi správna rada a senát rieši akademické otázky. Túto zmenu nám odporúčala aj Európska komisia už v roku 2018. Dlhodobo nás na zlé riadenie našich vysokých škôl upozorňujú EÚ, Európska asociácia univerzít aj medzinárodné porovnania OECD. Reforma vysokých škôl a zmena riadenia vysokých škôl sú súčasťou plánu obnovy," povedal minister školstva.
Gröhling poprel, že reformou by sa mali rušiť fakulty. "Na Slovensku existujú fakulty, ktoré majú vyše 2000 študentov, ale aj fakulty, ktoré ich majú 70. Novela zákona umožňuje vysokej škole samostatne sa rozhodnúť, či bude alebo nebude mať fakultné senáty. Tento krok nám odporúča OECD aj Európska komisia," dodal.
Rada vysokých škôl (RVŠ), Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ), Univerzita Komenského (UK) aj Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave spolu s podporou Klubu dekanov spustili petíciu za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách. Na 16. novembra organizuje UK s podporou STU, Ekonomickej univerzity v Bratislave a hlavných vysokoškolských reprezentácií Zodpovedný protest za slobodné univerzity. Žiadajú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR stiahnuť aktuálny návrh novely, vrátiť sa k vecnej diskusii a nastaviť vysokoškolský zákon tak, aby pripravil prostredie pre skutočné zvyšovanie kvality univerzít a zredukovanie odlevu študentov a výskumníkov do zahraničia v záujme budúcnosti a konkurencieschopnosti Slovenska.
