Ešte pred návrhom exekučnej amnestie chce rezort spravodlivosti doplniť nariadenie vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
Autor TASR
Bratislava 11. júna (TASR) – Exekučnú amnestiu bude hnutie Sme rodina pripravovať samostatne. Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) to povedal novinárom počas piatkového rokovania predsedov parlamentov krajín V4 v Poľsku. „Komunikácia k tejto téme s hnutím Sme rodina naďalej prebieha. Neradi by sme sa vyjadrovali k detailom pred tým, než dospejeme k spoločnej dohode,“ uviedol Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Ešte pred návrhom exekučnej amnestie chce rezort spravodlivosti doplniť nariadenie vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia tak, aby sa pri výkone exekúcie zohľadňovala výška mzdy povinného. „To nie je návrh Kolíkovej, to je návrh hnutia Sme rodina. A Kolíková to spracovala ako rezortný minister,“ podotkol Kollár.
Predkladateľ v predbežnej informácii argumentuje, že zrážky zo mzdy sú v súčasnosti vykonávané bez ohľadu na dosiahnutú výšku mzdy povinného a suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, po dosiahnutí svojej maximálnej hranice v mnohých prípadoch nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy. „Keď sa takéto niečo udeje, človek automaticky odíde z práce. Prestane pracovať, lebo sa mu neoplatí za 200 eur robiť a všetko ostatné mu bude brať do konca života exekútor. To znamená, že túto hranicu chceme teraz posunúť hore, možno na 90 alebo aj do 100 percent výšky minimálnej mzdy,“ zdôraznil Kollár.
Chce stanoviť aj minimálnu výšku dôchodku, ktorú má povinný garantovanú. „Keď má niekto strašne malý dôchodok, a nechajú mu almužnu do nejakých 200 eur, to je neprípustné,“ podotkol.
Rezort spravodlivosti uviedol, že celkový počet neukončených exekúcií klesol medzi januárom 2020 a aprílom 2021 o vyše 68 percent. Konkrétne z 2,99 milióna na 946.342. Až 88 percent z celkového počtu ukončených exekúcií vyplynulo zo zákona o ukončení niektorých exekučných konaní (ZoUNEK), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2020. Zákon zastavuje staré exekúcie, ktorým od 1. januára 2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov a súčasne z nich nebol za posledných 18 mesiacov dosiahnutý výťažok aspoň vo výške 15 eur.
Ešte pred návrhom exekučnej amnestie chce rezort spravodlivosti doplniť nariadenie vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia tak, aby sa pri výkone exekúcie zohľadňovala výška mzdy povinného. „To nie je návrh Kolíkovej, to je návrh hnutia Sme rodina. A Kolíková to spracovala ako rezortný minister,“ podotkol Kollár.
Predkladateľ v predbežnej informácii argumentuje, že zrážky zo mzdy sú v súčasnosti vykonávané bez ohľadu na dosiahnutú výšku mzdy povinného a suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, po dosiahnutí svojej maximálnej hranice v mnohých prípadoch nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy. „Keď sa takéto niečo udeje, človek automaticky odíde z práce. Prestane pracovať, lebo sa mu neoplatí za 200 eur robiť a všetko ostatné mu bude brať do konca života exekútor. To znamená, že túto hranicu chceme teraz posunúť hore, možno na 90 alebo aj do 100 percent výšky minimálnej mzdy,“ zdôraznil Kollár.
Chce stanoviť aj minimálnu výšku dôchodku, ktorú má povinný garantovanú. „Keď má niekto strašne malý dôchodok, a nechajú mu almužnu do nejakých 200 eur, to je neprípustné,“ podotkol.
Rezort spravodlivosti uviedol, že celkový počet neukončených exekúcií klesol medzi januárom 2020 a aprílom 2021 o vyše 68 percent. Konkrétne z 2,99 milióna na 946.342. Až 88 percent z celkového počtu ukončených exekúcií vyplynulo zo zákona o ukončení niektorých exekučných konaní (ZoUNEK), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2020. Zákon zastavuje staré exekúcie, ktorým od 1. januára 2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov a súčasne z nich nebol za posledných 18 mesiacov dosiahnutý výťažok aspoň vo výške 15 eur.