Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v úvode deviatej schôdze Národnej rady (NR) SR čelil odvolávaniu z funkcie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. júla (TASR) - Boris Kollár (Sme rodina) ostáva predsedom Národnej rady (NR) SR. Poslanci ho v utorkovom tajnom hlasovaní neodvolali, výsledky oznámili v pléne po sčítaní hlasov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 76 poslancov, platných bolo 71 hlasov. Za odvolanie bolo päť poslancov, proti bolo 46 a zdržalo sa 20 poslancov. Na Kollárovo odvolanie bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda aspoň 76 hlasov. Kollár návrh na svoje odvolanie podal sám.
Na hlasovaní sa nezúčastnili poslanci za SaS a Za ľudí, ktorí vopred vyzývali Kollára na vyvodenie politickej zodpovednosti. Chceli, aby Kollár sám odišiel z funkcie. To, že Kollár podal návrh na svoje odvolanie, považovali tieto strany za hádzanie zodpovednosti na nich. OĽaNO Kollárov odchod nežiadalo, avizovalo, že poslanci z hnutia budú mať pri hlasovaní voľnú ruku.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský pred schôdzou parlamentu hovoril o tom, že ak by mal Kollár odísť z funkcie, hnutie opustí vládnu koalíciu.
Vládna koalícia má v parlamente 95 poslancov. V prípade odchodu hnutia Sme rodina by jej ostalo 78 poslancov a vláda by stratila ústavnú väčšinu, ale nepadla by, mohla by fungovať ďalej.
Kollár čelí podozreniu z plagiátorstva pre svoju diplomovú prácu. Vyhlásil, že svoj magisterský titul získal v súlade so zákonom. V politike ho nemieni viac používať.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová pripomenula, že SaS a Za ľudí vyzvali Kollára na odstúpenie z funkcie. "On zvolil túto formu a poslanecký klub sa nechce na tomto zúčastňovať," poznamenala. Dodala, že SaS pokračuje ako pevná súčasť koalície.
Predsedníčka klubu Za ľudí Jana Žitňanská dodala, že "loptička" je na strane Kollára. "Ešte stále sa môže zachovať ako chlap a môže odstúpiť," povedala. To, že hodil zodpovednosť na nich nepovažujú podľa jej slov za férové. Doplnila, že na koaličnej rade chce hovoriť aj o spôsobe komunikácie koaličného partnera.
Cigániková podotkla, že kauza pre ňu uzavretá nie je. Rovnako kritizovala vyjadrenia Kollára. Podľa nej sa takto koaličný partner nemôže správať. Vyzvala Matoviča, aby zakročil, a aby prestali s Kollárom hrať žabomyšie hry a hádzať zodpovednosť na koaličných partnerov.
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga si myslí, že sú okamihy, keď si pre Slovensko treba zahryznúť do jazyka z dôvodu reforiem v krajine. Diplomovka je podľa neho Kollárovo osobné zlyhanie a neschopnosť vyvodiť zodpovednosť. Tvrdí, že SaS a Za ľudí nestiahli chvost, ale nechceli, aby padla vláda, pretože koalícia má prednosť.
Návrh na odvolávanie z funkcie podal Kollár sám. Chce, aby o jeho zotrvaní vo funkcii v súvislosti s medializovanými informáciami o jeho diplomovej práci a výzvami niektorých koaličných partnerov rozhodlo plénum hlasovaním.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský pred schôdzou potvrdil, že ak by mal Kollár odísť z funkcie, hnutie opustí vládnu koalíciu.
OĽaNO avizovalo, že poslanci z hnutia budú mať pri hlasovaní voľnú ruku, poslanec Kristián Čekovský pripustil, že niektorí by mohli hlasovať aj za jeho odvolanie, nepotvrdil však, že takéto vyjadrenia padli na rokovaní klubu. Poslanec Juraj Gyimesi (OĽaNO) v pléne vyhlásil, že kauzu vnímajú ako útok neúspešnej strany na osobu Kollára.
SaS a Za ľudí vyzvali už dávnejšie Kollára na odstúpenie z funkcie. Viacerí ich poslanci sa však nechcú do procesu odvolávania zapájať. Vyjadrila sa tak Jana Cigániková (SaS), ale aj Tomáš Valášek (Za ľudí) na sociálnej sieti. Ondrej Dostál (SaS) v pléne skonštatoval, že nebude hlasovať za jeho odvolanie. Poslanec Alojz Baránik (SaS) ešte pred schôdzou avizoval, že SaS z koalície neodchádza a zachová sa tak aj pri hlasovaní.
Opozičný Smer-SD sa podľa slov svojho predsedu Roberta Fica nechce zapájať do "cirkusu" okolo Kollárovho odvolávania a kauzy jeho diplomovej práce. Dodal, že poslanci Smeru-SD budú hlasovať podľa svojho svedomia.
Vládna koalícia má v parlamente 95 poslancov. V prípade odchodu hnutia Sme rodina by jej ostalo 78 poslancov a vláda by stratila ústavnú väčšinu, ale nepadla by, mohla by fungovať ďalej.
Návrh na svoje odvolanie podal sám Kollár, hlasovať o jeho zotrvaní vo funkcii majú poslanci parlamentu tajne.
Kollár chce, aby v súvislosti s medializovanými informáciami o kauze jeho diplomovej práce a výzvami niektorých koaličných partnerov rozhodla Národná rada SR hlasovaním o jeho zotrvaní alebo odvolaní z postu.
Poslanci zároveň neodsúhlasili žiadosť europoslankyne Lucie Ďuris Nicholsonovej (SaS), ktorá chcela pred poslancami vystúpiť v súvislosti s navrhovanou legislatívou týkajúcou sa potratov.
Predseda Smeru-SD Robert Fico žiadal doplniť do programu schôdze návrh na riešenie personálnych zmien vo výboroch. Tvrdí, že vystúpením 11 poslancov zo Smeru-SD títo stratili právo na predsednícke pozície v niektorých kontrolných výboroch, a to vo výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) a na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Kollár reagoval tým, že v zmysle rokovacieho poriadku musia byť procedurálne návrhy predložené pred začatím schôdze, o návrhu Fica teda hlasovať nedal.
Opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši počas diskusie k návrhu na odvolanie predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) citoval slová vládnych politikov z čias kauzy rigoróznej práce niekdajšieho predsedu parlamentu Andreja Danka.
Raši napríklad pripomenul slová poslanca Petra Pčolinského (Sme rodina), ktorý bol v tom čase opozičným poslancom. Ten mal v novembri 2018 povedať, že v normálnej krajine by sa Danko nestal predsedom parlamentu, a že v okolitých krajinách odstúpili z verejných funkcií už pri podozreniach z plagiátorstva, napríklad maďarský prezident či českí ministri. Danko si mal podľa Pčolinského slov z roku 2018 vstúpiť do svedomia a priznať, ako písal svoju prácu.
Raši citoval aj premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), niekdajšieho opozičného poslanca, ktorý podľa neho hovoril o morálke. Mal tiež vyhlásiť, že vo vyspelej Európe odstúpili ľudia z verejných funkcií za maličkosti. SaS v januári 2019 podľa Rašiho uviedla, že predseda parlamentu by mal okamžite odstúpiť. Strana, ale aj niekdajšia poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová Danka označili za usvedčeného plagiátora, klamára a podvodníka.
Koaličnému poslancovi Ondrejovi Dostálovi (SaS) chýbali v Rašiho vystúpení jeho vtedajšie vyjadrenia k Dankovi. Dostál upozornil, že viacerí poslanci, napriek tomu, že sú v koalícii, jasne odsúdili a vyzvali Kollára na odstúpenie a netvária sa, že to nie je žiaden problém.
Kollár v reakcii na Rašiho uviedol, že jeho práca sa nedá porovnať s prácou Danka, ktorý ju podľa Kollára odkopíroval od iného študenta s presným počtom strán i názvom. Danko tiež prácu podľa Kollára utajil. "Moja práca je na internete, každý si ju môže prečítať," reagoval s tým, že on získal svoj titul v súlade so zákonom. "Keby ma školský systém nepustil, nedal by mi 24 percent, tak by ma školiteľ nepustil ďalej," dodal. Šéf parlamentu tiež povedal, že vtedy zabránili odvolávať Danka, zatiaľ čo Kollár parlamentu necháva možnosť odvolať ho. Nechce preto, aby Raši útočil na súčasných koaličných poslancov.
Koaličný poslanec Ondrej Dostál (SaS) návrh predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) na odvolanie samého seba nepovažuje za snahu o vyvodenie politickej zodpovednosti, ale za pokus zamiesť kauzu pod koberec a uzavrieť ju. Uviedol to v pléne počas diskusie k odvolávaniu Kollára. Dostál dodal, že nebude hlasovať za odvolanie Kollára.
Úprimnou snahou o vyvodenie politickej zodpovednosti by bol podľa Dostála odchod z funkcie. Nemyslí si, že hlasovaním sa téma diplomovky uzavrie, pretože sa bude ešte riešiť v médiách a na verejnosti. Po prevalení informácie o plagiátorstve podľa Dostála dochádza k odchodu z verejných funkcií. Trvá na tom, aby Kollár odišiel sám.
Dostál si nemyslí, že táto situácia sa má riešiť spôsobom, že by koaliční poslanci hlasovali za odvolanie predsedu parlamentu. Neurobí tak ani on, hoci Kollára kritizoval. Kollár podľa Dostála nemá úprimnú snahu o vyvodenie politickej zodpovednosti, pretože vie, ako odvolávanie dopadne.
Poslanec Erik Tomáš v reakcii uviedol, že Dostál nemôže povedať, že nebude hlasovať za návrh opozície, keďže návrh na odvolanie je koaličný. Dostál by mal podľa Tomáša hlasovať za odvolanie Kollára. Podľa poslanca Juraja Blanára (Smer-SD) Dostál potvrdil, že pri odvolávaní ide len o divadlo.
Rokovanie o takzvanom podnikateľskom kilečku, zmena spôsobu voľby generálneho prokurátora či štyri novely týkajúce sa interrupcií čakajú poslancov Národnej rady (NR) SR na deviatej schôdzi parlamentu, ktorú v utorok popoludní otvoril predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Na schôdzi by sa mala riešiť aj kauza diplomovej práce šéfa parlamentu, očakáva sa jeho odvolávanie.
V úvode schôdze sa majú poslaneckého mandátu ujať Miriam Šuteková a Andrea Letanovská (obe Za ľudí). Počas schôdze majú v pléne vystúpiť aj slovenskí europoslanci, ktorí chcú hovoriť o návrhu využitia finančnej pomoci od EÚ. O vystúpenie požiadali v otvorenom liste, malo by sa tak stať 8. júla.
Poslanci majú na schôdzi v rámci vládnej novely označovanej ako podnikateľské kilečko prerokovať v zrýchlenom režime balík 114 zmien, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie a pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku po pandémii ochorenia COVID-19. Zákon by mal upraviť napríklad výšku správnych poplatkov, ruší tiež viacero oznamovacích povinností podnikateľov.
Plénum má rokovať aj o vládnom zákone o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Zaviesť má vstupné preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu.
Poslanci by mali na júlovej schôdzi definitívne rozhodnúť o tom, ako sa upraví spôsob výberu a voľby šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR. Novelou zákona o prokuratúre by sa mal okrem iného rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu na túto funkciu kandidovať.
Plénum sa bude zaoberať tiež zmenami v oblasti potratov. Novelu zákona predložili koaliční poslanci za OĽaNO, ktorí navrhujú podporné opatrenia pre ženy, ktoré zvažujú umelé prerušenie tehotenstva. Žene by mal byť podľa návrhu zabezpečený dostatok informácií pred zákrokom, aby sa dokázala komplexne rozhodnúť. Podobný návrh predložili aj nezaradení opoziční poslanci. Dva návrhy na obmedzenie vykonávania potratov predložili poslanci za ĽSNS.
Poslanci majú rokovať aj o koaličnom návrhu, ktorým by mohli obce na svojom území zakázať hazardné hry aj bez potreby petície občanov. Na programe schôdze je aj návrh zmeny v podmienkach na odvolanie komisárky pre deti a tiež komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Zaoberať sa majú aj zmenou pri ústavnom zastropovaní dôchodkového veku. Poslanecký návrh zákona chce odstrániť krivdu, ktorá vznikla ženám ročníkov 1957 až 1963.
Zákonodarcovia by mali tiež rokovať o návrhu antibyrokratického zákona, ktorý predložila skupina opozičných poslancov na čele s podpredsedom parlamentu Petrom Pellegrinim. Nezaradený poslanec Ján Podmanický a Marián Kéry (Smer-SD) zase predložili do parlamentu návrh zákona, ktorým by sa zakázal nedeľný predaj.
Plénum tiež podľa návrhu programu čakajú voľby člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, kandidátov na člena Regulačnej rady, kandidátov na členov disciplinárnych senátov a zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Na hlasovaní sa nezúčastnili poslanci za SaS a Za ľudí, ktorí vopred vyzývali Kollára na vyvodenie politickej zodpovednosti. Chceli, aby Kollár sám odišiel z funkcie. To, že Kollár podal návrh na svoje odvolanie, považovali tieto strany za hádzanie zodpovednosti na nich. OĽaNO Kollárov odchod nežiadalo, avizovalo, že poslanci z hnutia budú mať pri hlasovaní voľnú ruku.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský pred schôdzou parlamentu hovoril o tom, že ak by mal Kollár odísť z funkcie, hnutie opustí vládnu koalíciu.
Vládna koalícia má v parlamente 95 poslancov. V prípade odchodu hnutia Sme rodina by jej ostalo 78 poslancov a vláda by stratila ústavnú väčšinu, ale nepadla by, mohla by fungovať ďalej.
Kollár čelí podozreniu z plagiátorstva pre svoju diplomovú prácu. Vyhlásil, že svoj magisterský titul získal v súlade so zákonom. V politike ho nemieni viac používať.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová pripomenula, že SaS a Za ľudí vyzvali Kollára na odstúpenie z funkcie. "On zvolil túto formu a poslanecký klub sa nechce na tomto zúčastňovať," poznamenala. Dodala, že SaS pokračuje ako pevná súčasť koalície.
Predsedníčka klubu Za ľudí Jana Žitňanská dodala, že "loptička" je na strane Kollára. "Ešte stále sa môže zachovať ako chlap a môže odstúpiť," povedala. To, že hodil zodpovednosť na nich nepovažujú podľa jej slov za férové. Doplnila, že na koaličnej rade chce hovoriť aj o spôsobe komunikácie koaličného partnera.
Cigániková podotkla, že kauza pre ňu uzavretá nie je. Rovnako kritizovala vyjadrenia Kollára. Podľa nej sa takto koaličný partner nemôže správať. Vyzvala Matoviča, aby zakročil, a aby prestali s Kollárom hrať žabomyšie hry a hádzať zodpovednosť na koaličných partnerov.
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga si myslí, že sú okamihy, keď si pre Slovensko treba zahryznúť do jazyka z dôvodu reforiem v krajine. Diplomovka je podľa neho Kollárovo osobné zlyhanie a neschopnosť vyvodiť zodpovednosť. Tvrdí, že SaS a Za ľudí nestiahli chvost, ale nechceli, aby padla vláda, pretože koalícia má prednosť.
Návrh na odvolávanie z funkcie podal Kollár sám. Chce, aby o jeho zotrvaní vo funkcii v súvislosti s medializovanými informáciami o jeho diplomovej práci a výzvami niektorých koaličných partnerov rozhodlo plénum hlasovaním.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský pred schôdzou potvrdil, že ak by mal Kollár odísť z funkcie, hnutie opustí vládnu koalíciu.
OĽaNO avizovalo, že poslanci z hnutia budú mať pri hlasovaní voľnú ruku, poslanec Kristián Čekovský pripustil, že niektorí by mohli hlasovať aj za jeho odvolanie, nepotvrdil však, že takéto vyjadrenia padli na rokovaní klubu. Poslanec Juraj Gyimesi (OĽaNO) v pléne vyhlásil, že kauzu vnímajú ako útok neúspešnej strany na osobu Kollára.
SaS a Za ľudí vyzvali už dávnejšie Kollára na odstúpenie z funkcie. Viacerí ich poslanci sa však nechcú do procesu odvolávania zapájať. Vyjadrila sa tak Jana Cigániková (SaS), ale aj Tomáš Valášek (Za ľudí) na sociálnej sieti. Ondrej Dostál (SaS) v pléne skonštatoval, že nebude hlasovať za jeho odvolanie. Poslanec Alojz Baránik (SaS) ešte pred schôdzou avizoval, že SaS z koalície neodchádza a zachová sa tak aj pri hlasovaní.
Opozičný Smer-SD sa podľa slov svojho predsedu Roberta Fica nechce zapájať do "cirkusu" okolo Kollárovho odvolávania a kauzy jeho diplomovej práce. Dodal, že poslanci Smeru-SD budú hlasovať podľa svojho svedomia.
Vládna koalícia má v parlamente 95 poslancov. V prípade odchodu hnutia Sme rodina by jej ostalo 78 poslancov a vláda by stratila ústavnú väčšinu, ale nepadla by, mohla by fungovať ďalej.
Návrh na svoje odvolanie podal sám Kollár, hlasovať o jeho zotrvaní vo funkcii majú poslanci parlamentu tajne.
Kollár chce, aby v súvislosti s medializovanými informáciami o kauze jeho diplomovej práce a výzvami niektorých koaličných partnerov rozhodla Národná rada SR hlasovaním o jeho zotrvaní alebo odvolaní z postu.
Poslanci zároveň neodsúhlasili žiadosť europoslankyne Lucie Ďuris Nicholsonovej (SaS), ktorá chcela pred poslancami vystúpiť v súvislosti s navrhovanou legislatívou týkajúcou sa potratov.
Predseda Smeru-SD Robert Fico žiadal doplniť do programu schôdze návrh na riešenie personálnych zmien vo výboroch. Tvrdí, že vystúpením 11 poslancov zo Smeru-SD títo stratili právo na predsednícke pozície v niektorých kontrolných výboroch, a to vo výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) a na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Kollár reagoval tým, že v zmysle rokovacieho poriadku musia byť procedurálne návrhy predložené pred začatím schôdze, o návrhu Fica teda hlasovať nedal.
R. Raši citoval v pléne vládnych politikov z čias kauzy rigorózky A. Danka
Opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši počas diskusie k návrhu na odvolanie predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) citoval slová vládnych politikov z čias kauzy rigoróznej práce niekdajšieho predsedu parlamentu Andreja Danka.
Raši napríklad pripomenul slová poslanca Petra Pčolinského (Sme rodina), ktorý bol v tom čase opozičným poslancom. Ten mal v novembri 2018 povedať, že v normálnej krajine by sa Danko nestal predsedom parlamentu, a že v okolitých krajinách odstúpili z verejných funkcií už pri podozreniach z plagiátorstva, napríklad maďarský prezident či českí ministri. Danko si mal podľa Pčolinského slov z roku 2018 vstúpiť do svedomia a priznať, ako písal svoju prácu.
Raši citoval aj premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), niekdajšieho opozičného poslanca, ktorý podľa neho hovoril o morálke. Mal tiež vyhlásiť, že vo vyspelej Európe odstúpili ľudia z verejných funkcií za maličkosti. SaS v januári 2019 podľa Rašiho uviedla, že predseda parlamentu by mal okamžite odstúpiť. Strana, ale aj niekdajšia poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová Danka označili za usvedčeného plagiátora, klamára a podvodníka.
Koaličnému poslancovi Ondrejovi Dostálovi (SaS) chýbali v Rašiho vystúpení jeho vtedajšie vyjadrenia k Dankovi. Dostál upozornil, že viacerí poslanci, napriek tomu, že sú v koalícii, jasne odsúdili a vyzvali Kollára na odstúpenie a netvária sa, že to nie je žiaden problém.
Kollár v reakcii na Rašiho uviedol, že jeho práca sa nedá porovnať s prácou Danka, ktorý ju podľa Kollára odkopíroval od iného študenta s presným počtom strán i názvom. Danko tiež prácu podľa Kollára utajil. "Moja práca je na internete, každý si ju môže prečítať," reagoval s tým, že on získal svoj titul v súlade so zákonom. "Keby ma školský systém nepustil, nedal by mi 24 percent, tak by ma školiteľ nepustil ďalej," dodal. Šéf parlamentu tiež povedal, že vtedy zabránili odvolávať Danka, zatiaľ čo Kollár parlamentu necháva možnosť odvolať ho. Nechce preto, aby Raši útočil na súčasných koaličných poslancov.
Dostál: Návrh Kollára na svoje odvolanie je pokus zamiesť kauzu pod koberec
Koaličný poslanec Ondrej Dostál (SaS) návrh predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) na odvolanie samého seba nepovažuje za snahu o vyvodenie politickej zodpovednosti, ale za pokus zamiesť kauzu pod koberec a uzavrieť ju. Uviedol to v pléne počas diskusie k odvolávaniu Kollára. Dostál dodal, že nebude hlasovať za odvolanie Kollára.
Úprimnou snahou o vyvodenie politickej zodpovednosti by bol podľa Dostála odchod z funkcie. Nemyslí si, že hlasovaním sa téma diplomovky uzavrie, pretože sa bude ešte riešiť v médiách a na verejnosti. Po prevalení informácie o plagiátorstve podľa Dostála dochádza k odchodu z verejných funkcií. Trvá na tom, aby Kollár odišiel sám.
Dostál si nemyslí, že táto situácia sa má riešiť spôsobom, že by koaliční poslanci hlasovali za odvolanie predsedu parlamentu. Neurobí tak ani on, hoci Kollára kritizoval. Kollár podľa Dostála nemá úprimnú snahu o vyvodenie politickej zodpovednosti, pretože vie, ako odvolávanie dopadne.
Poslanec Erik Tomáš v reakcii uviedol, že Dostál nemôže povedať, že nebude hlasovať za návrh opozície, keďže návrh na odvolanie je koaličný. Dostál by mal podľa Tomáša hlasovať za odvolanie Kollára. Podľa poslanca Juraja Blanára (Smer-SD) Dostál potvrdil, že pri odvolávaní ide len o divadlo.
B.Kollár otvoril schôdzu, plénum má rokovať o podnikateľskom kilečku
Rokovanie o takzvanom podnikateľskom kilečku, zmena spôsobu voľby generálneho prokurátora či štyri novely týkajúce sa interrupcií čakajú poslancov Národnej rady (NR) SR na deviatej schôdzi parlamentu, ktorú v utorok popoludní otvoril predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Na schôdzi by sa mala riešiť aj kauza diplomovej práce šéfa parlamentu, očakáva sa jeho odvolávanie.
V úvode schôdze sa majú poslaneckého mandátu ujať Miriam Šuteková a Andrea Letanovská (obe Za ľudí). Počas schôdze majú v pléne vystúpiť aj slovenskí europoslanci, ktorí chcú hovoriť o návrhu využitia finančnej pomoci od EÚ. O vystúpenie požiadali v otvorenom liste, malo by sa tak stať 8. júla.
Poslanci majú na schôdzi v rámci vládnej novely označovanej ako podnikateľské kilečko prerokovať v zrýchlenom režime balík 114 zmien, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie a pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku po pandémii ochorenia COVID-19. Zákon by mal upraviť napríklad výšku správnych poplatkov, ruší tiež viacero oznamovacích povinností podnikateľov.
Plénum má rokovať aj o vládnom zákone o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Zaviesť má vstupné preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu.
Poslanci by mali na júlovej schôdzi definitívne rozhodnúť o tom, ako sa upraví spôsob výberu a voľby šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR. Novelou zákona o prokuratúre by sa mal okrem iného rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu na túto funkciu kandidovať.
Plénum sa bude zaoberať tiež zmenami v oblasti potratov. Novelu zákona predložili koaliční poslanci za OĽaNO, ktorí navrhujú podporné opatrenia pre ženy, ktoré zvažujú umelé prerušenie tehotenstva. Žene by mal byť podľa návrhu zabezpečený dostatok informácií pred zákrokom, aby sa dokázala komplexne rozhodnúť. Podobný návrh predložili aj nezaradení opoziční poslanci. Dva návrhy na obmedzenie vykonávania potratov predložili poslanci za ĽSNS.
Poslanci majú rokovať aj o koaličnom návrhu, ktorým by mohli obce na svojom území zakázať hazardné hry aj bez potreby petície občanov. Na programe schôdze je aj návrh zmeny v podmienkach na odvolanie komisárky pre deti a tiež komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Zaoberať sa majú aj zmenou pri ústavnom zastropovaní dôchodkového veku. Poslanecký návrh zákona chce odstrániť krivdu, ktorá vznikla ženám ročníkov 1957 až 1963.
Zákonodarcovia by mali tiež rokovať o návrhu antibyrokratického zákona, ktorý predložila skupina opozičných poslancov na čele s podpredsedom parlamentu Petrom Pellegrinim. Nezaradený poslanec Ján Podmanický a Marián Kéry (Smer-SD) zase predložili do parlamentu návrh zákona, ktorým by sa zakázal nedeľný predaj.
Plénum tiež podľa návrhu programu čakajú voľby člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, kandidátov na člena Regulačnej rady, kandidátov na členov disciplinárnych senátov a zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Prehľad schôdzí NR SR o návrhu na odvolanie predsedu parlamentu.
5. decembra 1996
NR SR tajným hlasovaním rozhodla, že neodvolá z funkcie predsedu NR SR Ivana Gašparoviča (HZDS). Na tajnom hlasovaní o návrhu opozičných poslancov sa zúčastnilo 133 poslancov. Platných hlasovacích lístkov bolo 129. Za návrh na odvolanie sa vyslovilo 58 poslancov, proti 71.
Bezprostredným dôvodom podania návrhu bol postup predsedu NR SR pri prerokovaní ukončenia mandátu Františka Gauliedera.
2. novembra 2004
NR SR neschválila návrh opozície hlasovať o odvolaní Pavla Hrušovského (KDH) z funkcie predsedu parlamentu. Zo 135 prítomných sa za odchod vyslovilo 58 poslancov, proti bolo 67, štyria sa zdržali a šiesti nehlasovali.
Procedurálny návrh na hlasovanie o odvolaní Pavla Hrušovského predložil poslanec za ĽS-HZDS Tibor Cabaj v mene všetkých troch opozičných klubov, ĽS-HZDS, Smeru a KSS. Opozícia mu vyčítala hrubé porušenie rokovacieho poriadku v prípade hlasovania o návrhu poslankyne za ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej.
27. novembra 2007
Pavol Paška (Smer-SD) zotrval vo svojej funkcii aj po tajnom hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie z postu predsedu NR SR. Za odvolanie sa vyslovilo 59 zákonodarcov. Hlasovacie lístky odovzdalo spolu 65 poslancov, traja boli proti odvolaniu a traja sa zdržali.
Opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK predložili do parlamentu návrh na jeho odvolanie. Pavol Paška sa podľa opozície diskvalifikoval na funkciu predsedu NR SR svojím postupom po schválení novely zákona o sociálnom poistení, keď presadzoval, aby čistopis novely neobsahoval schválený pozmeňujúci návrh poslankyne za SDKÚ-DS Ivety Radičovej.
8. septembra 2010
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) zotrval vo funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní. Za jeho odvolanie zahlasovalo 64 poslancov. Na hlasovaní sa zúčastnilo celkovo 85 poslancov, z ktorých 18 bolo proti, jeden sa zdržal. Dva hlasy boli neplatné.
Dôvodom zvolania mimoriadnej schôdze NR SR boli postoj SaS a Sulíkove výroky k referendu, ako aj názor Smeru-SD, že tento predseda zákonodarného zboru nie je kompetentný zastávať druhú najvyššiu ústavnú funkciu.
13. októbra 2011
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) skončil vo funkcii predsedu NR SR. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi odvolali poslanci. Na hlasovaní sa zúčastnilo 142 poslancov, z nich 25 bolo proti odvolaniu a dvaja sa zdržali.
Plénum odvolalo Richarda Sulíka na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd, keďže stratil ich dôveru po tom, ako poslanci SaS 11. októbra 2011 nezahlasovali za euroval a spôsobili tak pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Premiérka aj viacerí koaliční poslanci najskôr Sulíka vyzývali na dobrovoľný odchod, ale ten to odmietol.
10. novembra 2014
NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze, na ktorej sa chcela opozícia pokúsiť odvolať predsedu NR SR Pavla Pašku (Smer-SD). Zasadnutie síce otvorili, ale keďže program neprešiel, schôdza trvala len niekoľko minút. Návrh na odvolanie podpísalo 44 poslancov zo všetkých opozičných klubov.
Opozícia chcela zbaviť funkcie Pavla Pašku pre jeho údajnú angažovanosť v zdravotníckych firmách, najmä v Medical Group, ktorá mala dodať piešťanskej nemocnici predražený CT prístroj. Ďalšími dôvodmi bolo, že nezverejnil svoje príjmy z predaja podielov v súkromných firmách, ako aj jeho arogancia, s ktorou pristupoval k opozícii.
4. mája 2017
Mimoriadna schôdza NR SR o návrhu na odvolanie Andreja Danka (SNS) z funkcie predsedu parlamentu sa nekonala. Za program mimoriadnej schôdze totiž zahlasovalo len 54 poslancov zo 131 prítomných.
Opozícia chcela Andreja Danka odvolávať pre kauzu otvárania listov. Za program hlasovali prítomní poslanci SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina, ĽSNS a väčšina nezaradených zákonodarcov. Proti boli kluby Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd.
21. novembra 2018
Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) zostal vo funkcii. Rozhodli o tom poslanci v tajnom hlasovaní. Za odvolanie hlasovalo 61 zákonodarcov, proti bolo 26 a zdržal sa jeden poslanec.
Andreja Danka sa opozícia pokúšala odvolať pre kauzu jeho rigoróznej práce.
5. decembra 1996
NR SR tajným hlasovaním rozhodla, že neodvolá z funkcie predsedu NR SR Ivana Gašparoviča (HZDS). Na tajnom hlasovaní o návrhu opozičných poslancov sa zúčastnilo 133 poslancov. Platných hlasovacích lístkov bolo 129. Za návrh na odvolanie sa vyslovilo 58 poslancov, proti 71.
Bezprostredným dôvodom podania návrhu bol postup predsedu NR SR pri prerokovaní ukončenia mandátu Františka Gauliedera.
2. novembra 2004
NR SR neschválila návrh opozície hlasovať o odvolaní Pavla Hrušovského (KDH) z funkcie predsedu parlamentu. Zo 135 prítomných sa za odchod vyslovilo 58 poslancov, proti bolo 67, štyria sa zdržali a šiesti nehlasovali.
Procedurálny návrh na hlasovanie o odvolaní Pavla Hrušovského predložil poslanec za ĽS-HZDS Tibor Cabaj v mene všetkých troch opozičných klubov, ĽS-HZDS, Smeru a KSS. Opozícia mu vyčítala hrubé porušenie rokovacieho poriadku v prípade hlasovania o návrhu poslankyne za ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej.
27. novembra 2007
Pavol Paška (Smer-SD) zotrval vo svojej funkcii aj po tajnom hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie z postu predsedu NR SR. Za odvolanie sa vyslovilo 59 zákonodarcov. Hlasovacie lístky odovzdalo spolu 65 poslancov, traja boli proti odvolaniu a traja sa zdržali.
Opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK predložili do parlamentu návrh na jeho odvolanie. Pavol Paška sa podľa opozície diskvalifikoval na funkciu predsedu NR SR svojím postupom po schválení novely zákona o sociálnom poistení, keď presadzoval, aby čistopis novely neobsahoval schválený pozmeňujúci návrh poslankyne za SDKÚ-DS Ivety Radičovej.
8. septembra 2010
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) zotrval vo funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní. Za jeho odvolanie zahlasovalo 64 poslancov. Na hlasovaní sa zúčastnilo celkovo 85 poslancov, z ktorých 18 bolo proti, jeden sa zdržal. Dva hlasy boli neplatné.
Dôvodom zvolania mimoriadnej schôdze NR SR boli postoj SaS a Sulíkove výroky k referendu, ako aj názor Smeru-SD, že tento predseda zákonodarného zboru nie je kompetentný zastávať druhú najvyššiu ústavnú funkciu.
13. októbra 2011
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) skončil vo funkcii predsedu NR SR. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi odvolali poslanci. Na hlasovaní sa zúčastnilo 142 poslancov, z nich 25 bolo proti odvolaniu a dvaja sa zdržali.
Plénum odvolalo Richarda Sulíka na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd, keďže stratil ich dôveru po tom, ako poslanci SaS 11. októbra 2011 nezahlasovali za euroval a spôsobili tak pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Premiérka aj viacerí koaliční poslanci najskôr Sulíka vyzývali na dobrovoľný odchod, ale ten to odmietol.
10. novembra 2014
NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze, na ktorej sa chcela opozícia pokúsiť odvolať predsedu NR SR Pavla Pašku (Smer-SD). Zasadnutie síce otvorili, ale keďže program neprešiel, schôdza trvala len niekoľko minút. Návrh na odvolanie podpísalo 44 poslancov zo všetkých opozičných klubov.
Opozícia chcela zbaviť funkcie Pavla Pašku pre jeho údajnú angažovanosť v zdravotníckych firmách, najmä v Medical Group, ktorá mala dodať piešťanskej nemocnici predražený CT prístroj. Ďalšími dôvodmi bolo, že nezverejnil svoje príjmy z predaja podielov v súkromných firmách, ako aj jeho arogancia, s ktorou pristupoval k opozícii.
4. mája 2017
Mimoriadna schôdza NR SR o návrhu na odvolanie Andreja Danka (SNS) z funkcie predsedu parlamentu sa nekonala. Za program mimoriadnej schôdze totiž zahlasovalo len 54 poslancov zo 131 prítomných.
Opozícia chcela Andreja Danka odvolávať pre kauzu otvárania listov. Za program hlasovali prítomní poslanci SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina, ĽSNS a väčšina nezaradených zákonodarcov. Proti boli kluby Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd.
21. novembra 2018
Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) zostal vo funkcii. Rozhodli o tom poslanci v tajnom hlasovaní. Za odvolanie hlasovalo 61 zákonodarcov, proti bolo 26 a zdržal sa jeden poslanec.
Andreja Danka sa opozícia pokúšala odvolať pre kauzu jeho rigoróznej práce.