Štrasburg (TABLET.TV) – Poslanci Európskeho parlamentu žiadajú prostredníctvom prijatého textu o vytvorenie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu občanov tretích krajín na územie EÚ bez toho, aby museli riskovať svoje životy a obracať sa na pašerákov. Europoslanci počas aprílového plenárneho zasadania poukázali na neschopnosť súčasného azylového systému EÚ vyrovnať sa s narastajúcim počtom prichádzajúcich migrantov a vyzvali na radikálnu zmenu tzv. dublinských pravidiel. Parlament navrhuje zriadenie centralizovaného systému zberu a rozdeľovania žiadostí o azyl, ktorého súčasťou by mohli byť aj kvóty pre každý členský štát EÚ. Tento systém by mal fungovať na báze vstupných centier - takzvaných hotspotov, z ktorých by sa žiadatelia prerozdeľovali medzi jednotlivé členské štáty.




Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO/EKR) odmieta kvóty na prerozdelenie utečencov a navrhuje nový prístup. Podľa neho by EÚ mala na svojich vonkajších hraniciach posilniť počty terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí by mali s utečencami pracovať a pripraviť im vzdelávanie. „Migrantov by sme mali zachytiť už na hraniciach a nemali by sme ich pustiť do celej Únie. Oni podľa mňa na to nemajú právo,“ povedal europoslanec a dodal, že žiadosti o azyl by sa mali spracovať práve na hraniciach EÚ. Centralizovaný azylový systém, ktorý odklepli europoslanci, vyvolá podľa Škripeka len ďalšie napätie. Europoslanec je v otázke spolupráce medzi EÚ a Tureckom v oblasti migračnej politiky skeptický. „Výsledok tejto spolupráce je taký, že sme sa nechali dotlačiť k plateniu obrovských peňazí a oni chcú, aby sme im uvoľnili prístupový proces do Únie. Ja si myslím, že sa nemôžeme nechať takto vydierať,“ vyjadril sa Škripek a doplnil, že EÚ by dokázala zvládnuť nápor migrantov aj sama.

Návrh uznesenia, ktoré europlénum schválilo, by mal pomôcť EÚ lepšie zvládať rastúci počet migrantov a žiadateľov o azyl. Parlament zdôraznil, že súčasný azylový systém neberie dostatočne do úvahy mimoriadne migračné tlaky, ktorým sú vystavené členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ. Reforma systému by podľa poslancov mala zaistiť spravodlivosť a spoločnú zodpovednosť, solidaritu a rýchle spracúvanie žiadostí o azyl.
Poslanci zároveň vyzvali členské krajiny, aby si splnili svoje záväzky v oblasti núdzového premiestňovania žiadateľov o azyl. Doteraz došlo k premiestneniu len malej časti z celkového počtu 106 000 žiadateľov o azyl, ktorí čakajú na relokáciu z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ.

Európska komisia sa v súčasnosti už zaoberá návrhom na revíziu takzvaného nariadenia Dublin III, ktoré určujú členský štát zodpovedný za spracovanie žiadosti o azyl. Legislatívny návrh reformujúci dublinské pravidlá predloží exekutíva EÚ do leta.