Brusel/Bratislava 20. apríla (TASR) - Schengenský priestor je po jednotnej mene euro druhým najväčším výdobytkom Európskej únie. Ohroziť ho môžu nie dočasné kontroly na vnútorných hraniciach, ale zlyhanie európskeho riešenia pri formovaní spoločnej azylovej a migračnej politiky. V rozhovore pre TASR to uviedol slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP) Boris Zala (Smer-SD).

Poslanec, ktorý v EP patrí do politickej frakcie socialistov a demokratov (S&D) a je členom Výboru pre zahraničnú politiku, upozornil, že schengenský priestor voľného pohybu vytvára to, čo by sme mohli nazvať európske občianstvo. Zdôraznil, že Slováci zabúdajú na to, že sú zároveň aj občanmi EÚ a majú niektoré práva, ktoré sú mimo slovenského právneho systému, napríklad možnosť odvolať sa na európske súdy, ktoré konajú v prospech občanov.

"Schengen je dôkazom toho, že sme súštátie, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb nielen kapitálu a služieb, ale aj osôb a pracovných síl," uviedol Zala. Dodal, že z toho ťažia nielen študenti, ale aj zamestnanci, podnikatelia, veľké firmy, malé a stredné podniky, a tiež výskumníci a inovátori.

Podľa jeho slov sa "netreba plašiť", že tento systém zanikne, len preto, že sa z bezpečnostných dôvodov, pod tlakom migračnej krízy, obnovili kontroly na niektorých vnútroschengenských hraniciach. Spresnil, že krajiny schengenského priestoru majú právo zaviesť kontroly na obdobie šiestich mesiacov. Ich zavádzanie netreba vnímať paušálne ako univerzálne obnovenie režimu s pasovými a colnými kontrolami, aký existoval v minulosti.

Podľa Zalu však treba otvorene hovoriť o rizikách, ktoré môžu ohroziť existenciu Schengenu, a tie sú v podobe utečeneckej krízy a snahách niektorých členských krajín EÚ obmedziť voľný pohyb pracovných síl. V tejto súvislosti pripomenul príklad Británie, ktorá protestuje proti prílevu pracovníkov z Rumunska a Bulharska. Británia však nie je členom schengenskej zóny a ako upozornil Zala, krajiny Schengenu, vrátane Slovenska, nemajú problém s pracovnými povoleniami pre občanov iných členských krajín únie. Takzvaný "syndróm poľského inštalatéra", ktorý EÚ strašil pred niekoľkými rokmi, už dávno neplatí.

Oveľa vážnejšou výzvou pre existenciu Schengenu je podľa Zalu migračná kríza, keď masovosť migrujúcich ľudí vytvorila tlak na niektoré krajiny EÚ, a tie nezvládli túto masu ľudí a neochránili vonkajšie schengenské hranice. To viedlo k príchodu státisícov utečencov do iných krajín EÚ, čím sa narušili isté schengenské pravidlá a zrútil sa systém, v rámci ktorého utečenci o azyl požiadajú v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpili.

"Dnes je to najmä na spolupráci Európskej komisie s 28 premiérmi, aby našli riešenie nového azylového systému, ktoré môže mať len európsky charakter. Ak by to nemalo európsky charakter, tak by sa to muselo vrátiť na národnú úroveň, a vtedy by bol koniec Schengenu. Hranice by sa museli zatvoriť v rámci národných štátov a celá utečenecká a azylová politika by prešla na plecia jednotlivých krajín," upozornil Zala. Podľa neho by členské krajiny doplatili na to, že by museli nepredvídateľnosť migrácie riešiť vlastnými silami.

Aj preto je podľa neho nevyhnutná vynachádzavosť, ochota a proeurópsky postoj všetkých lídrov európskej dvadsaťosmičky, aby hľadali spoločnú azylovú politiku, lebo práve to môže zachrániť Schengen, ako aj obrovské ekonomické výhody, ktoré zo Schengenu vyplývajú.

"Ak by sme znovu zaviedli kompletné kontroly na hraniciach, tak výpočty naznačujú straty na úrovni celej EÚ do jedného trilióna eur. To by bola obrovská strata a zabrzdenie ekonomického rozvoja," skonštatoval Zala. Dodal, že mimo členstva v EÚ a mimo jednotného európskeho trhu by dnes európske národné štáty neboli konkurencieschopné a neobstáli by na globálnom trhu.