Banská Bystrica 24. februára (TASR) – Prvý česko-slovenský "robotnícky" prezident Klement Gottwald bol ešte pred začiatkom svojej politickej kariéry spätý aj s Banskou Bystricou. Tam nielen redigoval robotnícku tlač, ale podľa historika Vladimíra Sklenku v dnešnej mestskej časti Sásová, ktorá bola v tom čase samostatnou obcou, budoval letné cvičisko a mal tam aj "svoj" kameň, do ktorého vyryl vlastné iniciály. Ten neskôr skončil v základoch kravína.

Gottwald prišiel do Banskej Bystrice v roku 1921, kde sa stal redaktorom komunistického časopisu Hlas ľudu a v okrese zároveň zakladal telovýchovné jednoty. Ako uviedol Sklenka, Dokumentačné centrum Sásová dokázalo sústrediť cenné archívne materiály, ktoré osobu Gottwalda ukazujú aj z tej menej známej strany.

"Od roku 1921 začali vznikať Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, ktoré boli založené na revolučnej komunistickej ideológii. Jednou z najaktívnejších bola práve sásovská, ktorú založili v roku 1922. Mala takmer sto členov. Záujem o cvičenie rástol, a tak sa začalo s budovaním letného cvičiska v časti Vrbiny," priblížil správca centra Ján Kollár. Do úprav terénu sa vtedy aktívne zapájal aj budúci "robotnícky" prezident.

"Počas týchto prác si na jednom z kameňov vysekal skratku telovýchovnej jednoty a iniciály svojho mena. Kameň tak dostal pomenovanie Gottwaldov kameň," konštatoval Kollár.

Podľa neho Gottwald chodil do Sásovej rád, jednak tam bola silná organizácia Komunistickej strany a videl tam tiež možnosť formovať mládež či už prostredníctvom besied, alebo novín, ktoré im prinášal.

Ako doplnil Sklenka, "slávny" kameň mal svoje miesto v obci ešte aj v roku 1948, no po smrti Gottwalda skončil v základoch nového Jednotného roľníckeho družstva.