Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozpačité pocity. Tak nazval ročné pôsobenie vo funkcii prezidenta SR Andreja Kisku politický analytik Ján Baránek.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Rozpačité pocity. Tak nazval ročné pôsobenie vo funkcii prezidenta SR Andreja Kisku politický analytik Ján Baránek. "Čakal som viac hlavne, čo sa týka domácej politiky," zhodnotil pre TASR.
Ako poznamenal, Kiska nenaplnil všetky očakávania, ktoré vyplynuli z jeho predvolebných vyjadrení, a síce, že bude aktívnym prezidentom, ktorý si bude predvolávať ministrov, pomenovávať korupciu a problémy v krajine.
Podľa neho nevyužíva inštitúty, ktoré mu funkcia ponúka a málo využíva svoje možnosti, ktoré ho legitimizujú ako priamo volenú hlavu štátu. Upozornil, že nebol ani raz na zasadnutí vlády a ani nepožiadal o vystúpenie vo verejnoprávnych médiách napríklad k otázke utečencov či k niektorým kauzám. "Toto všetko sme možno očakávali na základe jeho predvolebných vyhlásení a zatiaľ sa to nenapĺňa. Z tohto pohľadu sa mi jeho doterajší výkon zdá ako nevyužitá možnosť," podčiarkol Baránek.
Za plus považuje jeho nadstraníckosť. Myslí si, že keby ju dokázal skombinovať s objektívnym nadhľadom a pomenovávaním problémov, tak by to bolo na prospech veci. "Ľudia potrebujú politika, ktorý nie je zviazaný s ktoroukoľvek zložkou výkonnej alebo zákonodarnej moci," konštatoval.
Za najväčšiu chybu jeho ročného úradovania označil podpísanie novely Obchodného zákonníka napriek výhradám k nej. "Bol to nepríjemný precedens, ktorý si mohol odpustiť. Podpísať zákon a napísať k nemu sprievodný list, prečo s ním nesúhlasí, je podľa Baránka politicky schizofrenické.
Politológ Michal Horský pripomenul, že na Kiskovo pôsobenie v najvyššej ústavnej funkcii treba pozerať optikou okolností jeho zvolenia. A hlavným argumentom, prečo sa ľudia pre neho rozhodli, bolo, že dovtedy nemal s politikou nič spoločné.
"Ak jeho učňovský rok vo vrcholnej politike zhodnotíme z tohto pohľadu, môžeme povedať, že učeň-prezident zatiaľ neurobil žiadnu závažnú chybu vo svojom úrade, viacero vecí sľúbil, ako mohol v realizácii dodržať," uviedol pre TASR.
Myslí si, že predovšetkým jeho sľuby o tom, že sa zameria na problémy právneho štátu a zdravotníctva, do veľkej miery plní. "Jeho sľub, že bude poukazovať na všetky nešváry spoločnosti, zatiaľ zrejme čaká na naplnenie v druhom, teda tovarišskom roku jeho prezidentskej služby. Aký je naozaj prezident a či siahne aj po druhom funkčnom období, zistíme až v posledných rokoch jeho funkcie," domnieva sa Horský.
K jednoznačnému pozitívu podľa neho patrí pôsobenie v medzinárodnej politike. "Tu podobne ako jeho predchodcovia Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič nezaváhali a jasne ukazovali, že naše miesto je v integračných štruktúrach Európskej únii a členstvo v NATO," uzavrel.
Ako poznamenal, Kiska nenaplnil všetky očakávania, ktoré vyplynuli z jeho predvolebných vyjadrení, a síce, že bude aktívnym prezidentom, ktorý si bude predvolávať ministrov, pomenovávať korupciu a problémy v krajine.
Podľa neho nevyužíva inštitúty, ktoré mu funkcia ponúka a málo využíva svoje možnosti, ktoré ho legitimizujú ako priamo volenú hlavu štátu. Upozornil, že nebol ani raz na zasadnutí vlády a ani nepožiadal o vystúpenie vo verejnoprávnych médiách napríklad k otázke utečencov či k niektorým kauzám. "Toto všetko sme možno očakávali na základe jeho predvolebných vyhlásení a zatiaľ sa to nenapĺňa. Z tohto pohľadu sa mi jeho doterajší výkon zdá ako nevyužitá možnosť," podčiarkol Baránek.
Za plus považuje jeho nadstraníckosť. Myslí si, že keby ju dokázal skombinovať s objektívnym nadhľadom a pomenovávaním problémov, tak by to bolo na prospech veci. "Ľudia potrebujú politika, ktorý nie je zviazaný s ktoroukoľvek zložkou výkonnej alebo zákonodarnej moci," konštatoval.
Za najväčšiu chybu jeho ročného úradovania označil podpísanie novely Obchodného zákonníka napriek výhradám k nej. "Bol to nepríjemný precedens, ktorý si mohol odpustiť. Podpísať zákon a napísať k nemu sprievodný list, prečo s ním nesúhlasí, je podľa Baránka politicky schizofrenické.
Politológ Michal Horský pripomenul, že na Kiskovo pôsobenie v najvyššej ústavnej funkcii treba pozerať optikou okolností jeho zvolenia. A hlavným argumentom, prečo sa ľudia pre neho rozhodli, bolo, že dovtedy nemal s politikou nič spoločné.
"Ak jeho učňovský rok vo vrcholnej politike zhodnotíme z tohto pohľadu, môžeme povedať, že učeň-prezident zatiaľ neurobil žiadnu závažnú chybu vo svojom úrade, viacero vecí sľúbil, ako mohol v realizácii dodržať," uviedol pre TASR.
Myslí si, že predovšetkým jeho sľuby o tom, že sa zameria na problémy právneho štátu a zdravotníctva, do veľkej miery plní. "Jeho sľub, že bude poukazovať na všetky nešváry spoločnosti, zatiaľ zrejme čaká na naplnenie v druhom, teda tovarišskom roku jeho prezidentskej služby. Aký je naozaj prezident a či siahne aj po druhom funkčnom období, zistíme až v posledných rokoch jeho funkcie," domnieva sa Horský.
K jednoznačnému pozitívu podľa neho patrí pôsobenie v medzinárodnej politike. "Tu podobne ako jeho predchodcovia Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič nezaváhali a jasne ukazovali, že naše miesto je v integračných štruktúrach Európskej únii a členstvo v NATO," uzavrel.
