Dúfa, že verdikt ÚS by mohol naštartovať ďalšiu diskusiu, prípadne i snahy o komplexné premyslenie referenda v našom ústavnom systéme.
Autor TASR
Bratislava 7. júla (TASR) – Tým, že sa prezidentka SR Zuzana Čaputová obrátila na ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie súladu referendovej otázky o skrátení volebného obdobia s ústavou, sa ústavnosť tejto otázky definitívne vyjasnila. Konštatuje to ústavný právnik Kamil Baraník. “Sme o poznanie ďalej,” potvrdzuje.
Dúfa, že verdikt ÚS by mohol naštartovať ďalšiu diskusiu, prípadne i snahy o komplexné premyslenie referenda v našom ústavnom systéme. "Je ale potrebné dodať, že by to nemala byť diskusia o zmene ústavy výlučne v kontexte aktuálne posudzovanej referendovej otázky," upozorňuje.
Debata by sa podľa neho mala týkať celkového inštitútu referenda v našom právnom systéme a spôsobov jeho využitia. "Referendum bolo v našich podmienkach využívané len veľmi striedmo. Dôvodom preto sú pomerne ťažko dosiahnuteľné väčšiny účasti, ako aj doteraz pomerne rozporuplná judikatúra ÚS. Navyše referendum bolo u nás skôr využívané ako nástroj dosiahnutia politickej moci, ktorú konkrétni politici neboli schopní realizovať v parlamente," pripomína Baraník. "Toto je však pomýlené chápanie. Referendum by malo smerovať k spolurozhodovaniu občanov o dôležitých otázkach verejného záujmu, nie k snahe o opätovné získanie politickej moci," zdôrazňuje ústavný právnik.
ÚS rozhodol, že otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan. Na ÚS a preskúmanie súladu s ústavou sa obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585.000 ľudí. Hlava štátu v reakcii na verdikt ÚS uviedla, že jedným z riešení je novelizácia ústavy, ktorá by umožnila konanie referenda o skrátení volebného obdobia.
Dúfa, že verdikt ÚS by mohol naštartovať ďalšiu diskusiu, prípadne i snahy o komplexné premyslenie referenda v našom ústavnom systéme. "Je ale potrebné dodať, že by to nemala byť diskusia o zmene ústavy výlučne v kontexte aktuálne posudzovanej referendovej otázky," upozorňuje.
Debata by sa podľa neho mala týkať celkového inštitútu referenda v našom právnom systéme a spôsobov jeho využitia. "Referendum bolo v našich podmienkach využívané len veľmi striedmo. Dôvodom preto sú pomerne ťažko dosiahnuteľné väčšiny účasti, ako aj doteraz pomerne rozporuplná judikatúra ÚS. Navyše referendum bolo u nás skôr využívané ako nástroj dosiahnutia politickej moci, ktorú konkrétni politici neboli schopní realizovať v parlamente," pripomína Baraník. "Toto je však pomýlené chápanie. Referendum by malo smerovať k spolurozhodovaniu občanov o dôležitých otázkach verejného záujmu, nie k snahe o opätovné získanie politickej moci," zdôrazňuje ústavný právnik.
ÚS rozhodol, že otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan. Na ÚS a preskúmanie súladu s ústavou sa obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585.000 ľudí. Hlava štátu v reakcii na verdikt ÚS uviedla, že jedným z riešení je novelizácia ústavy, ktorá by umožnila konanie referenda o skrátení volebného obdobia.
Prečítajte si aj: Ústavný súd: Navrhovaná referendová otázka nie je v súlade s ústavou