Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Exminister obrany Jaroslav Baška si myslí, že prezidentovi SR by sa mala ponechať kompetencia rozhodovať o udelení povolenia občanovi SR slúžiť v armáde krajiny EÚ alebo NATO.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) - Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť a exminister obrany Jaroslav Baška (Smer-SD) si myslí, že prezidentovi SR by sa mala ponechať kompetencia rozhodovať o udelení povolenia občanovi SR slúžiť v armáde krajiny EÚ alebo NATO. Zbaviť našich občanov povinnosti získať takýto súhlas by chcel jeho stranícky kolega Anton Martvoň.
"Tieto pokusy tu boli už v minulosti. Vždy sme to nechávali na rozhodnutí prezidenta. Zamestnanie vojaka je jedinečným zamestnaním a skôr by to malo ostať na prezidentovi," myslí si Baška. Šéf brannobezpečnostného výboru zdôraznil, že v prípade vojaka nejde o žiadneho zdravotníka či sociálneho pracovníka. "Byť vojakom je poslanie a nemalo by sa to takto zrovnávať s inými civilnými zamestnaniami," myslí si.
Na Martvoňov argument, že SR je posledná krajina v EÚ, ktorej občania potrebujú pre pôsobenie v armádach únie alebo NATO súhlas hlavy štátu, Baška odvetil, že nech je to tak. "Je to skôr otázka názorov a pohľadu," dodal.
Podobný názor ako Baška majú aj ďalší dvaja exministri obrany. "V tomto som oveľa konzervatívnejší a nepokladám to za najlepší návrh. Sám by som bol za zachovanie, aby takáto služba podliehala nejakému schvaľovaniu. Nemyslím si, že je vhodné, aby naši vojaci poskytovali služby niekde inde, napríklad ako žoldnieri," reagoval pre TASR Martin Fedor (SDKÚ-DS). "V zásade zastávam stanovisko, že slovenský vojak má v prvom rade pôsobiť v prospech svojej vlasti, v prospech občanov SR," napísal Ľubomír Galko (SaS).
Poslanec Anton Martvoň upozorňuje, že slovenskí občania sú v EÚ jediní, ktorí potrebujú na službu v armáde členského štátu EÚ alebo NATO súhlas prezidenta a ak ho nemajú a slúžia vo vojsku pod inou ako slovenskou vlajkou, dopúšťajú sa trestného činu. "Ak by Slovák slúžil napr. vo francúzskej légii a nemá aj francúzske občianstvo alebo povolenie nášho prezidenta, dopustil by sa trestného činu služby v cudzom vojsku. Preto francúzska légia neposkytuje žiadne informácie slovenskej strane o Slovákoch, ktorí tam slúžia, lebo vedia, že sme jediný štát v EÚ, kde je to trestným činom," uviedol Martvoň pre TASR. Podmienku, že služba vo vojsku krajiny mimo EÚ a NATO je rovnako podmienená súhlasom hlavy štátu, chce však ponechať.
"Chcem osloviť Vojenskú kanceláriu prezidenta SR a Ministerstvo obrany SR, aby sme tento problém riešili. Ak budú naši vojaci slúžiť v armádach EÚ a NATO, budú vlastne pre nás bezplatne vyškolení a Slovensko na tom môže ušetriť," myslí si poslanec. Martvoň sa chce v priebehu mesiaca nakontaktovať na všetky kompetentné inštitúcie. "Vyčkám na ich stanoviská a ak by som našiel pochopenie, je to otázka ďalších dvoch až štyroch týždňov, aby som pripravil návrh novely zákona," avizoval.
Súčasný stav označil za pozostatok starého systému armády. "Neviem, prečo to takto zostalo. Európske predpisy to nijako neriešia, ostalo to na jednotlivých štátoch. V priemere vychádza, že raz za rok je jeden občan za takýto trestný čin odsúdený, ďalšie stovky sú však v utajení," dodal.
"Tieto pokusy tu boli už v minulosti. Vždy sme to nechávali na rozhodnutí prezidenta. Zamestnanie vojaka je jedinečným zamestnaním a skôr by to malo ostať na prezidentovi," myslí si Baška. Šéf brannobezpečnostného výboru zdôraznil, že v prípade vojaka nejde o žiadneho zdravotníka či sociálneho pracovníka. "Byť vojakom je poslanie a nemalo by sa to takto zrovnávať s inými civilnými zamestnaniami," myslí si.
Na Martvoňov argument, že SR je posledná krajina v EÚ, ktorej občania potrebujú pre pôsobenie v armádach únie alebo NATO súhlas hlavy štátu, Baška odvetil, že nech je to tak. "Je to skôr otázka názorov a pohľadu," dodal.
Podobný názor ako Baška majú aj ďalší dvaja exministri obrany. "V tomto som oveľa konzervatívnejší a nepokladám to za najlepší návrh. Sám by som bol za zachovanie, aby takáto služba podliehala nejakému schvaľovaniu. Nemyslím si, že je vhodné, aby naši vojaci poskytovali služby niekde inde, napríklad ako žoldnieri," reagoval pre TASR Martin Fedor (SDKÚ-DS). "V zásade zastávam stanovisko, že slovenský vojak má v prvom rade pôsobiť v prospech svojej vlasti, v prospech občanov SR," napísal Ľubomír Galko (SaS).
Poslanec Anton Martvoň upozorňuje, že slovenskí občania sú v EÚ jediní, ktorí potrebujú na službu v armáde členského štátu EÚ alebo NATO súhlas prezidenta a ak ho nemajú a slúžia vo vojsku pod inou ako slovenskou vlajkou, dopúšťajú sa trestného činu. "Ak by Slovák slúžil napr. vo francúzskej légii a nemá aj francúzske občianstvo alebo povolenie nášho prezidenta, dopustil by sa trestného činu služby v cudzom vojsku. Preto francúzska légia neposkytuje žiadne informácie slovenskej strane o Slovákoch, ktorí tam slúžia, lebo vedia, že sme jediný štát v EÚ, kde je to trestným činom," uviedol Martvoň pre TASR. Podmienku, že služba vo vojsku krajiny mimo EÚ a NATO je rovnako podmienená súhlasom hlavy štátu, chce však ponechať.
"Chcem osloviť Vojenskú kanceláriu prezidenta SR a Ministerstvo obrany SR, aby sme tento problém riešili. Ak budú naši vojaci slúžiť v armádach EÚ a NATO, budú vlastne pre nás bezplatne vyškolení a Slovensko na tom môže ušetriť," myslí si poslanec. Martvoň sa chce v priebehu mesiaca nakontaktovať na všetky kompetentné inštitúcie. "Vyčkám na ich stanoviská a ak by som našiel pochopenie, je to otázka ďalších dvoch až štyroch týždňov, aby som pripravil návrh novely zákona," avizoval.
Súčasný stav označil za pozostatok starého systému armády. "Neviem, prečo to takto zostalo. Európske predpisy to nijako neriešia, ostalo to na jednotlivých štátoch. V priemere vychádza, že raz za rok je jeden občan za takýto trestný čin odsúdený, ďalšie stovky sú však v utajení," dodal.
