Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za úspešnú označil taktiež Bratislavskú deklaráciu prijatú počas summitu v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ bolo úspešné, nielen čo sa týka manažérskej stránky a administratívno-technického zabezpečenia, ale aj jednotlivých cieľov, ktoré sa podarili dosiahnuť. Pre TASR to uviedol profesor Jozef Bátora z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
"Naše predsedníctvo nemalo dopredu jednoznačne verejne zadefinované, aké ciele vlastne chce dosiahnuť. Naši vládni predstavitelia sa pred jeho začiatkom vyjadrovali vo veľmi všeobecnej rovine, čo sa týka jeho politických cieľov, a tak dnes vidíme, že sa podarilo dosiahnuť veci, o ktorých sa dopredu nehovorilo," povedal Bátora.
Zároveň si myslí, že je potrebné ho považovať za úspech aj z toho hľadiska, že EÚ sa pred predsedníctvom dostala do bezprecedentnej turbulencie, a to na základe vývoja, ktorý nastal po britskom referende. "Takže aj napriek obrovskej politickej turbulencii, ktorá nastala a cez ktorú stále prechádzame, si myslím, že slovenské predsedníctvo zohralo veľmi konštruktívnu úlohu," konštatoval.
Za priority, ktoré sa podarilo dosiahnuť, označil napríklad agendu rozširovania EÚ, vytvorenie konsenzu v rámci ratifikácie Parížskej dohody o klimatických zmenách či vytvorenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj určený pre krajiny subsaharskej Afriky a susedstva únie, ktoré generujú migráciu. Za úspešnú označil taktiež Bratislavskú deklaráciu prijatú počas summitu v Bratislave.
Jedna z najväčších kritík predsedníctva sa týka oblasti migrácie. "Myslím si, že predsedníctvo túto otázku riešilo iba nepriamym spôsobom, pretože sa zameralo na dve základné otázky –spoločnú ochranu hraníc, kde bola vytvorená Európska pohraničná a pobrežná stráž a vytvorenie už uvedeného Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj pre krajiny v susedstve a v subsaharskej Afrike, odkiaľ často prichádzajú migračné toky," uviedol Bátora s tým, že sme boli čestným sprostredkovateľom a nepresadzovali sme tvrdo vlastné vízie. Ak podľa neho berieme za kritérium úspechu predsedníctva, že dokážeme byť sprostredkovateľom, tak sa domnieva, že toto sme zvládli.
Čo sa týka jeho konkrétnych úspechov, ktoré by Slováci mohli pocítiť v bežnom živote, myslí si, že je veľmi pozitívne, ak občan predsedníctvo nepociťuje, keďže je to v európskom kontexte v podstate bežná administratívna vec. "Je v podstate dobré, ak ho občan predsedníckej krajiny príliš necíti. Vtedy je to zrejme efektívne. Prínos predsedníctva je v tom, že dokáže udržať dynamiku chodu EÚ," konštatoval, pričom zdôraznil, že napriek tomu, že Slováci necítia priamo niečo konkrétne, úžasným civilizačným výdobytkom je, že sa dennodenne budia a je mier, a že v pokoji obchodujú s inými Európanmi a cestujú, študujú či pracujú voľne po kontinente.
"Naše predsedníctvo nemalo dopredu jednoznačne verejne zadefinované, aké ciele vlastne chce dosiahnuť. Naši vládni predstavitelia sa pred jeho začiatkom vyjadrovali vo veľmi všeobecnej rovine, čo sa týka jeho politických cieľov, a tak dnes vidíme, že sa podarilo dosiahnuť veci, o ktorých sa dopredu nehovorilo," povedal Bátora.
Zároveň si myslí, že je potrebné ho považovať za úspech aj z toho hľadiska, že EÚ sa pred predsedníctvom dostala do bezprecedentnej turbulencie, a to na základe vývoja, ktorý nastal po britskom referende. "Takže aj napriek obrovskej politickej turbulencii, ktorá nastala a cez ktorú stále prechádzame, si myslím, že slovenské predsedníctvo zohralo veľmi konštruktívnu úlohu," konštatoval.
Za priority, ktoré sa podarilo dosiahnuť, označil napríklad agendu rozširovania EÚ, vytvorenie konsenzu v rámci ratifikácie Parížskej dohody o klimatických zmenách či vytvorenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj určený pre krajiny subsaharskej Afriky a susedstva únie, ktoré generujú migráciu. Za úspešnú označil taktiež Bratislavskú deklaráciu prijatú počas summitu v Bratislave.
Jedna z najväčších kritík predsedníctva sa týka oblasti migrácie. "Myslím si, že predsedníctvo túto otázku riešilo iba nepriamym spôsobom, pretože sa zameralo na dve základné otázky –spoločnú ochranu hraníc, kde bola vytvorená Európska pohraničná a pobrežná stráž a vytvorenie už uvedeného Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj pre krajiny v susedstve a v subsaharskej Afrike, odkiaľ často prichádzajú migračné toky," uviedol Bátora s tým, že sme boli čestným sprostredkovateľom a nepresadzovali sme tvrdo vlastné vízie. Ak podľa neho berieme za kritérium úspechu predsedníctva, že dokážeme byť sprostredkovateľom, tak sa domnieva, že toto sme zvládli.
Čo sa týka jeho konkrétnych úspechov, ktoré by Slováci mohli pocítiť v bežnom živote, myslí si, že je veľmi pozitívne, ak občan predsedníctvo nepociťuje, keďže je to v európskom kontexte v podstate bežná administratívna vec. "Je v podstate dobré, ak ho občan predsedníckej krajiny príliš necíti. Vtedy je to zrejme efektívne. Prínos predsedníctva je v tom, že dokáže udržať dynamiku chodu EÚ," konštatoval, pričom zdôraznil, že napriek tomu, že Slováci necítia priamo niečo konkrétne, úžasným civilizačným výdobytkom je, že sa dennodenne budia a je mier, a že v pokoji obchodujú s inými Európanmi a cestujú, študujú či pracujú voľne po kontinente.
