Bratislava 31. júla (TASR) - Každý muž v bývalom Československu podliehal po dovŕšení 18. roku brannej povinnosti. V stave bezpečnosti štátu bol povinný podrobiť sa odvodu a vykonať povinnú vojenskú službu (PVS) alebo inú civilnú službu. Státisíce zdravotne spôsobilých mužov tak na dva roky alebo rok (absolventi vysokých škôl) prerušili svoj bežný civilný život, aby sa zoznámili s tým vojenským, za bránami kasární Československej armády (ČSA, pred rokom 1954), respektíve Československej ľudovej armády (ČSĽA, 1954-1990), Armády SR, či Ozbrojených síl SR (OS SR, po roku 2002).

Povinná vojenská služba sa vždy začínala úradným odvodom, pri ktorom sa overovala zdravotná spôsobilosť. Po odvode získal mladý muž status branca. Pre brancov, ktorí nastupovali do náročných vojenských odborov, bol určený predvojenský výcvik v Zväzarme (Zväz pre spoluprácu s armádou). Vojenskí vodiči tak ešte pred vojnou lacno absolvovali autoškolu, radisti sa naučili telegrafnú abecedu a pod. Učni a študenti stredných a vysokých škôl (VŠ) mali povolený odklad nástupu na PVS po ukončení štúdia. Neodvedení muži boli zbavení brannej povinnosti a dostali modrú knižku.

Po narukovaní sa z brancov v kasárňach stávali tzv. bažanti. Absolventi VŠ povinne absolvovali vojenské katedry, ktoré boli súčasťou všetkých VŠ. Pripravovali ich na základné dôstojnícke funkcie. Krátko pred alebo po nástupe na PVS boli povýšení na poddôstojníkov (slobodník), pri ukončení ich povyšovali do dôstojníckych funkcií (podporučík), čo im vyslúžilo prezývku špagáti. Absolventská vojna trvala 12 mesiacov.

Zo sociálnych dôvodov (živitelia rodín, starostlivosť o 2 a viac detí) mohli branci požiadať o vykonanie náhradnej vojenskej služby (NVS). Tá trvala päť mesiacov. NVS mohli vykonať aj branci, ktorí sa nechali pred nástupom na PVS naverbovať do uhoľných či uránových baní, hút a pod. Pri podpise záväzku 18 odpracovaných mesiacov im vojnu skrátili o pol roka (na 18 mesiacov), neskôr ich púšťali po piatich mesiacoch. Po roku 1989 mohli branci z dôvodu svedomia alebo náboženského presvedčenia odmietnuť PVS. Vykonali tak náhradnú vojenskú službu, tzv. civilku. Stávali sa pomocným personálom v nemocniciach, domovoch dôchodcov a pod. Civilná služba však bola o polovicu dlhšia ako PVS.

Prechodom Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) na úplnú profesionalizáciu sa PVS i NVS zrušila. Toto rozhodnutie vlády SR oznámil 15. júla 2005 vtedajší minister obrany Juraj Liška na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne. Branci sa tak od 1. augusta 2005 prestali povolávať na výkon povinnej vojenskej služby. Zanikol tak systém odvodov platný od roku 1949.

Branná povinnosť však zostala zachovaná. Mladí muži sú 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕšia 19 rokov zaraďovaní do tzv. národnej registrácie (robí ju príslušná územná vojenská správa na základe menných zoznamov Centrálnej evidencie pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra SR). Na odvod pôjdu len v čase vojny a vojnového stavu (povoláva ich územná vojenská správa). Vtedy nastúpia na výkon mimoriadnej alebo alternatívnej služby. Alternatívnu službu môže vykonať registrovaný občan iba vtedy, ak podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Tá sa odopiera iba v stave bezpečnosti v tom roku, v ktorom vznikla branná povinnosť alebo v januári každého nasledujúceho roka.