Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Foto: TASR - Martin Baumann
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý uviedol, že EÚ by mala ľudí viac počúvať. Aby mali pocit, že aj európska administratíva aj národní politici reflektujú ich problémy.
Autor TASR
Brusel 23. februára (TASR) - Národný konvent o EÚ v Bratislave mal vo štvrtok večer dozvuky v Bruseli, keď sa necelá stovka Slovákov pôsobiacich v metropole EÚ zúčastnila debaty na tému "Úspešné Slovensko v neistom svete".
Hosťami ďalšieho zo série podujatí v rámci projektu "Od Tatier k Schumanu", ktorý spája Slovákov a Čechov v Bruseli prostredníctvom diskusií so zaujímavými osobnosťami zo Slovenska, boli zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku Katarína Mathernová, líder strany SPOLU - občianska demokracia Miroslav Beblavý, vedúci výskumník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Vlado Bilčík a výskumný pracovník American Enterprise Institute Dalibor Roháč.
Rečníci sa aj na základe otázok z publika venovali otázkam kam smeruje EÚ, ako riešiť migračnú krízu, ktorá pre Slovensko krízou ani nie je, ako vrátiť občanom dôveru v EÚ, budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu či postoj slovenskej vlády k Istanbulskému dohovoru a všeobecne postoj Slovákov k EÚ.
"EÚ by mala ľudí viac počúvať. Aby mali pocit, že aj európska administratíva aj národní politici reflektujú ich problémy a tie sa potom prenášajú do toho, čo EÚ robí," uviedol Beblavý v rozhovore pre TASR. Dodal, že ľudia na Slovensku vnímajú EÚ ako "niečo v zásade dobré", ale vzdialené od ich každodenného života.
Na otázky, či sa najvyšší slovenskí činitelia nesprávajú rozporuplne, keď na jednej strane deklarujú proeurópske postoje a potom spochybňujú niektoré politiky EÚ, Beblavý odpovedal, že Slovensko má plné právo spoluurčovať čo je európske - nesmieme len počúvať, ale do toho aj hovoriť. "Skôr ma trápi, keď je európanstvo iba povrchné a slovné. U niektorých našich ústavných činiteľov to nemôže byť úprimné, keď hovorím jeden deň, že som za EÚ a na druhý deň podporujem kroky, ktoré podrývajú napríklad politiku Východného partnerstva alebo to, čo sa v Únii deje," vysvetlil.
Pripustil, že Slováci citlivo vnímajú dianie v EÚ cez migračnú krízu. Podľa neho slov je to aj preto, že veľa mladých ľudí odchádza zo Slovenska, preto nastáva pocit, že vymierame, že máme málo detí a keď sa spomenie téma príchodu migrantov, tak to preciťujú emotívne a boja sa, že budú o 50 rokov nahradení niekým iným.
"Snažil som sa vysvetliť, že kľúčové pre Slovensko dnes ani nie je tak trápiť sa migráciou, ale trápiť sa tým, ako vrátiť na Slovensko nádej a optimizmus a ten pocit, že niekam ideme. Potom sa ten sebavedomý národ a štát ľahšie vyrovná s tým, čo prídu nejakí piati migranti," konštatoval Beblavý. Prioritou by malo byť budovať lepšie zdravotníctvo a školstvo, zvyšovať mzdy, aby bolo Slovensko konkurencieschopné. Prihovoril sa za návrat odborníkov na Slovensko, aby pomáhali budovať moderný štát, čo je aj otázka vlastenectva, tento pojem však nesmie byť zneužívaný ľuďmi, ktorí v skutočnosti našu krajinu rozkrádajú.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Hosťami ďalšieho zo série podujatí v rámci projektu "Od Tatier k Schumanu", ktorý spája Slovákov a Čechov v Bruseli prostredníctvom diskusií so zaujímavými osobnosťami zo Slovenska, boli zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku Katarína Mathernová, líder strany SPOLU - občianska demokracia Miroslav Beblavý, vedúci výskumník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Vlado Bilčík a výskumný pracovník American Enterprise Institute Dalibor Roháč.
Rečníci sa aj na základe otázok z publika venovali otázkam kam smeruje EÚ, ako riešiť migračnú krízu, ktorá pre Slovensko krízou ani nie je, ako vrátiť občanom dôveru v EÚ, budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu či postoj slovenskej vlády k Istanbulskému dohovoru a všeobecne postoj Slovákov k EÚ.
"EÚ by mala ľudí viac počúvať. Aby mali pocit, že aj európska administratíva aj národní politici reflektujú ich problémy a tie sa potom prenášajú do toho, čo EÚ robí," uviedol Beblavý v rozhovore pre TASR. Dodal, že ľudia na Slovensku vnímajú EÚ ako "niečo v zásade dobré", ale vzdialené od ich každodenného života.
Na otázky, či sa najvyšší slovenskí činitelia nesprávajú rozporuplne, keď na jednej strane deklarujú proeurópske postoje a potom spochybňujú niektoré politiky EÚ, Beblavý odpovedal, že Slovensko má plné právo spoluurčovať čo je európske - nesmieme len počúvať, ale do toho aj hovoriť. "Skôr ma trápi, keď je európanstvo iba povrchné a slovné. U niektorých našich ústavných činiteľov to nemôže byť úprimné, keď hovorím jeden deň, že som za EÚ a na druhý deň podporujem kroky, ktoré podrývajú napríklad politiku Východného partnerstva alebo to, čo sa v Únii deje," vysvetlil.
Pripustil, že Slováci citlivo vnímajú dianie v EÚ cez migračnú krízu. Podľa neho slov je to aj preto, že veľa mladých ľudí odchádza zo Slovenska, preto nastáva pocit, že vymierame, že máme málo detí a keď sa spomenie téma príchodu migrantov, tak to preciťujú emotívne a boja sa, že budú o 50 rokov nahradení niekým iným.
"Snažil som sa vysvetliť, že kľúčové pre Slovensko dnes ani nie je tak trápiť sa migráciou, ale trápiť sa tým, ako vrátiť na Slovensko nádej a optimizmus a ten pocit, že niekam ideme. Potom sa ten sebavedomý národ a štát ľahšie vyrovná s tým, čo prídu nejakí piati migranti," konštatoval Beblavý. Prioritou by malo byť budovať lepšie zdravotníctvo a školstvo, zvyšovať mzdy, aby bolo Slovensko konkurencieschopné. Prihovoril sa za návrat odborníkov na Slovensko, aby pomáhali budovať moderný štát, čo je aj otázka vlastenectva, tento pojem však nesmie byť zneužívaný ľuďmi, ktorí v skutočnosti našu krajinu rozkrádajú.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
