Bratislava 25. februára (TASR) – Emócie a pocity, aj tie euforické, musí kozmonaut pri štarte potláčať. Pripúšťať si nemôže ani strach, hoci si je vedomý, že stať sa môže hocičo. Tvrdí to prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, ktorý pred 20 rokmi odštartoval z kozmodrómu v Bajkonure do vesmíru v rámci kozmickej misie Štefánik.

"Sú to, samozrejme, euforické pocity. Ale aj keď štart prebieha v automatickom režime, každý kozmonaut musí byť maximálne sústredený. Hlavne na to, čo sa deje v jeho zóne zodpovednosti. Ak by niečo nefungovalo, musí v zlomku sekundy zasiahnuť. Pocity a emócie musí utlačiť do pozadia," uviedol pre TASR Bella.

Pripustiť si nemôže ani strach. "Len čo človek prepadne strachu, môže začať robiť chyby, môže začať konať skratovo. Strach nesmie byť," zdôraznil Bella. Opodstatnený je rešpekt. "Predsa sú to len veci, ktoré sa bežne nedejú. Či už štart rakety, alebo pohyb v priestore, kde sú extrémne podmienky. Musí mať rešpekt a vedieť, že stať sa niečo môže," poznamenal Bella s tým, že treba byť pripravený a sústredený riešiť vzniknuté situácie.

Pocity idú "bokom" aj vtedy, keď kozmonauti uvidia prvýkrát Zem. Stane sa tak pri štarte vo výške zhruba 90 km, keď dochádza k odstreleniu aerodynamického krytu na transportnej lodi, v ktorej sedia. "Človek nemá čas sa kochať. Musí byť maximálne sústredený na displeje pred sebou a sledovať, či všetko prebieha normálne," priblížil Bella. Priznal, že veľa času na obdivovanie nie je ani počas práce vo vesmíre, keďže 90 percent času zaberali rôzne experimenty a činnosti súvisiace s chodom stanice.

"Keď človek prelietal cez stanicu okolo okna, tak mu to však nedalo. Väčšinou mal človek čas pozrieť sa na okno na úkor spánku alebo v čase, ktorý bol venovaný strave. Keď si otvoril konzervu a pripol sa k oknu. Kým sa nenajedol, tak sa kochal. Len čo dojedol, musel sa okamžite pustiť do práce," doplnil Bella.

Na otázku, či by využil možnosť ešte raz letieť do vesmíru, keby ju mal, odpovedal záporne, avšak rád by bol súčasťou tímu, aby mohol odovzdať svoje skúsenosti, vedomosti a poznatky. "Šancu letieť by som však prenechal inému," skonštatoval Bella. Prípravu i let by absolvoval v poriadku, ale to, čo nasledovalo po tom, mu pripadalo niekoľkonásobne náročnejšie. "Úplne to život prevrátilo naruby. Nielen mne, ale aj rodine, príbuzným. Je to veľký zásah do života," doplnil Bella.

Zaspomínal si aj na okamih, keď sa spomedzi kandidátov dostal do užšieho výberu. "Bolo to príjemné, ale aj veľmi náročné," uviedol. Absolvovať totiž museli vyše stovky lekárskych, fyzických, psychologických a iných vyšetrení, rovnaký maratón vyšetrení ich čakal aj v Rusku. Náročná bola aj samotná príprava, a to nielen pre krátkosť času, ale aj preto, že okrem klasickej prípravy sa museli pripraviť na vedecké experimenty, ktoré boli súčasťou misie.

"Fyzická príprava ani tak nie, pretože som sa odmalička intenzívne venoval športu. Fyzická kondícia bola vo veľmi dobrom stave. Náročná bola skôr teoretická a odborná stránka, lebo to boli všetko absolútne nové veci, s ktorými sme sa dovtedy nestretli," vysvetlil Bella.

Zaujímavý je tiež fakt, že Bella sa sám neprihlásil. "Bolo to v čase, keď vtedajší veliteľ vzdušných síl, generál (Štefan, pozn. TASR) Gombík, chodil po útvaroch a ja som bol služobne vzdialený. Keďže ma však kolegovia poznali a vedeli, aký mám vzťah k týmto veciam, vedeli, že by som do toho určite chcel ísť, tak ma prihlásili," priblížil Bella. Keď sa vrátil, oznámili mu to a povedali, že ak nechce, nech ide za veliteľom, aby ho vyškrtol zo zoznamu. "Samozrejme, že som sa ním šiel. Ale nie pre vyškrtnutie zo zoznamu, ale presvedčiť sa, že tam naozaj som," dodal Bella.