Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europoslankyňu mrzí, že volebná účasť na Slovensku bola v roku 2014 najnižšia.
Autor TASR
Štrasburg/Bratislava 30. júla (TASR) – Aby sa na Slovensku zvýšila volebná účasť v budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP), bolo by potrebné, aby slovenskí europoslanci dostali priestor v Národnej rade SR (NR SR) a taktiež väčší priestor v médiách. Ich výsledok bude závisieť aj od spôsobu, akým sa národné politické strany ujmú témy volieb do EP. Pre TASR to uviedla počas júlovej plenárnej schôdze EP v Štrasburgu europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD), ktorá je členkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
"V prvom rade ma veľmi mrzí, že predseda NR SR, napriek tomu, že rokovací poriadok to umožňuje, nás dodnes nepozval vystúpiť v pléne NR SR tak, ako tomu bolo minulý rok, keď sme tam boli niekedy v marci alebo v apríli. Tento rok nám zatiaľ poslal nejaké tri termíny, ale neviem, ako to dopadne. Takže ako keby nebol záujem o to, aby sme tam prezentovali nielen našu prácu, ale napríklad aj našu víziu toho, akým spôsobom by sa mala poberať EÚ v budúcnosti a čo všetko by sme preto mohli spoločne urobiť aj s Národnou radou SR," konštatovala Beňová.
Taktiež si myslí, že problémom sú médiá, ktoré by podľa nej mohli viac prezentovať prácu europoslancov a mohli by sa viac venovať európskym témam aj v kontexte názorov poslancov zo Slovenska. "No a potom je to otázka národných strán, akým spôsobom sa národné politické stany chcú ujať témy volieb do EP, pretože mám taký pocit, ako keby sme boli vždy päť rokov niekde v paralelných svetoch a potom prídu voľby do EP a zrazu na seba pozeráme a rozmýšľame, že kam sa teda posunúť," spresnila.
Mrzí ju, že volebná účasť na Slovensku bola v roku 2014 najnižšia. "Skutočne tie témy, ktoré preberá EP a kde môže zasiahnuť do legislatívy, sú potom prospešné aj pre občanov členských štátov EÚ. My, poslanci, sme častokrát vnímaní ako keby sme tu rokovali v EP o niečom, čo sa našich občanov netýka. Ale nie je tomu tak, pretože keď sa vo svojich vystúpeniach, alebo vo svojich aktivitách zastávam povedzme nejakej časti občanov aj v inom členskom štáte, tak v konečnom dôsledku práve toto zrovnoprávnenie má potom presah aj v iných oblastiach na našich občanov. Dvojitá kvalita potravín je toho veľmi dobrým príkladom," uviedla.
Zdôraznila, že v súčasnosti existuje predstava, že slovenský europoslanec je tam preto, aby hájil záujmy len Slovenska a prezentoval slovenské témy. "EP je však inštitúcia, kde sa riešia bod za bodom problémy jednotlivých členských štátov," dodala Beňová.
Nedávne výsledky prieskumu EÚ Eurobarometer poukázali na to, že o voľby do EP, ktoré sa uskutočnia v máji 2019, má záujem 30 percent opýtaných Slovákov. Naopak, až 68 percent opýtaných o tieto voľby záujem nemá. Najviac respondentov (54 percent) je presvedčených, že ich hlas nič nezmení, 48 percent nezaujíma politika ani voľby vo všeobecnosti a takmer polovica opýtaných (47 percent) vyslovila názor, že nedôveruje politickému systému. Účasť slovenských voličov bola v EÚ najnižšia (13,05 percenta).
"V prvom rade ma veľmi mrzí, že predseda NR SR, napriek tomu, že rokovací poriadok to umožňuje, nás dodnes nepozval vystúpiť v pléne NR SR tak, ako tomu bolo minulý rok, keď sme tam boli niekedy v marci alebo v apríli. Tento rok nám zatiaľ poslal nejaké tri termíny, ale neviem, ako to dopadne. Takže ako keby nebol záujem o to, aby sme tam prezentovali nielen našu prácu, ale napríklad aj našu víziu toho, akým spôsobom by sa mala poberať EÚ v budúcnosti a čo všetko by sme preto mohli spoločne urobiť aj s Národnou radou SR," konštatovala Beňová.
Taktiež si myslí, že problémom sú médiá, ktoré by podľa nej mohli viac prezentovať prácu europoslancov a mohli by sa viac venovať európskym témam aj v kontexte názorov poslancov zo Slovenska. "No a potom je to otázka národných strán, akým spôsobom sa národné politické stany chcú ujať témy volieb do EP, pretože mám taký pocit, ako keby sme boli vždy päť rokov niekde v paralelných svetoch a potom prídu voľby do EP a zrazu na seba pozeráme a rozmýšľame, že kam sa teda posunúť," spresnila.
Mrzí ju, že volebná účasť na Slovensku bola v roku 2014 najnižšia. "Skutočne tie témy, ktoré preberá EP a kde môže zasiahnuť do legislatívy, sú potom prospešné aj pre občanov členských štátov EÚ. My, poslanci, sme častokrát vnímaní ako keby sme tu rokovali v EP o niečom, čo sa našich občanov netýka. Ale nie je tomu tak, pretože keď sa vo svojich vystúpeniach, alebo vo svojich aktivitách zastávam povedzme nejakej časti občanov aj v inom členskom štáte, tak v konečnom dôsledku práve toto zrovnoprávnenie má potom presah aj v iných oblastiach na našich občanov. Dvojitá kvalita potravín je toho veľmi dobrým príkladom," uviedla.
Zdôraznila, že v súčasnosti existuje predstava, že slovenský europoslanec je tam preto, aby hájil záujmy len Slovenska a prezentoval slovenské témy. "EP je však inštitúcia, kde sa riešia bod za bodom problémy jednotlivých členských štátov," dodala Beňová.
Nedávne výsledky prieskumu EÚ Eurobarometer poukázali na to, že o voľby do EP, ktoré sa uskutočnia v máji 2019, má záujem 30 percent opýtaných Slovákov. Naopak, až 68 percent opýtaných o tieto voľby záujem nemá. Najviac respondentov (54 percent) je presvedčených, že ich hlas nič nezmení, 48 percent nezaujíma politika ani voľby vo všeobecnosti a takmer polovica opýtaných (47 percent) vyslovila názor, že nedôveruje politickému systému. Účasť slovenských voličov bola v EÚ najnižšia (13,05 percenta).
