Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Očakáva síce, že kreslo dostane viac poslancov z extrémistických a neštandardných strán, no nemyslí si, že dokážu vytvoriť spoločný front.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Situácia v Európskom parlamente nebude po májových voľbách taká dramatická, ako naznačujú prieskumy. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedala europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD). Očakáva síce, že kreslo dostane viac poslancov z extrémistických a neštandardných strán, no nemyslí si, že dokážu vytvoriť spoločný front.
"Oni sa síce navonok tvária, že sú jednotní, keď však prídu do EP rozdelia sa medzi rôzne frakcie, rôzne skupiny. Často sú totiž tieto strany postavené na nacionalistickom princípe a ich vízie sa nedajú úplne skĺbiť medzi jednotlivými nacionalistickými stranami z rôznych krajín," poznamenala. Sľuby, ktoré takéto strany dávajú, sú tiež podľa poslankyne prvoplánové a nedajú sa splniť.
Beňová tiež zdôraznila, že nie všetky antisystémové strany sú extrémistické. S tým súhlasí aj europoslankyňa Anna Záborská (KDH). "Možno s prílišnou ľahkosťou bez presnej definície strany označíme za extrémistické, populistické a nacionalistické. Nie vždy ide o strany, ktoré robia rozdiely medzi ľuďmi a upierajú ľudské práva niektorej skupine obyvateľstva," povedala v diskusii.
Záborská je tiež presvedčená, že zviditeľnenie antisystémových strán súvisí s nepravdivou propagandou. Chybu však podľa nej mohli spraviť aj štandardné stredopravé a stredoľavé strany. "Možno sme málo hovorili o európskych témach, možno sa názory na európske témy príliš prelínali medzi ľudovcami a socialistami," konštatovala.
Poslankyne hovorili aj o brexite. Aj keď Beňová nemá radosť z toho, že Veľká Británia odchádza, vníma aj isté pozitívum. "Som rada, že tu tento proces je, pretože rôzne hlasy v rôznych krajinách teraz dostali konkrétny príklad, čo znamená vystúpiť z EÚ. V Británii vznikol nekoordinovaný súboj, v ktorom vlastne nikto nevie povedať, čo vlastne chce," opísala. Ocenila tiež, že sa EÚ27 dokázala pri brexite dohodnúť na spoločnom postupe.
Beňová si myslí, že Spojené kráľovstvo by si z pohľadu EÚ ešte mohlo svoj odchod rozmyslieť, no určite by sa muselo rokovať o tom, za akých podmienok by tak mohlo urobiť. Podľa Záborskej sa väčšina členských štátov EÚ stavia k tejto možnosti negatívne. Upozornila tiež, že ak by chceli Briti zopakovať referendum a medzitým ostať v EÚ, nestihli by to pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tie by sa tým pádom museli posunúť.
"Oni sa síce navonok tvária, že sú jednotní, keď však prídu do EP rozdelia sa medzi rôzne frakcie, rôzne skupiny. Často sú totiž tieto strany postavené na nacionalistickom princípe a ich vízie sa nedajú úplne skĺbiť medzi jednotlivými nacionalistickými stranami z rôznych krajín," poznamenala. Sľuby, ktoré takéto strany dávajú, sú tiež podľa poslankyne prvoplánové a nedajú sa splniť.
Beňová tiež zdôraznila, že nie všetky antisystémové strany sú extrémistické. S tým súhlasí aj europoslankyňa Anna Záborská (KDH). "Možno s prílišnou ľahkosťou bez presnej definície strany označíme za extrémistické, populistické a nacionalistické. Nie vždy ide o strany, ktoré robia rozdiely medzi ľuďmi a upierajú ľudské práva niektorej skupine obyvateľstva," povedala v diskusii.
Záborská je tiež presvedčená, že zviditeľnenie antisystémových strán súvisí s nepravdivou propagandou. Chybu však podľa nej mohli spraviť aj štandardné stredopravé a stredoľavé strany. "Možno sme málo hovorili o európskych témach, možno sa názory na európske témy príliš prelínali medzi ľudovcami a socialistami," konštatovala.
Poslankyne hovorili aj o brexite. Aj keď Beňová nemá radosť z toho, že Veľká Británia odchádza, vníma aj isté pozitívum. "Som rada, že tu tento proces je, pretože rôzne hlasy v rôznych krajinách teraz dostali konkrétny príklad, čo znamená vystúpiť z EÚ. V Británii vznikol nekoordinovaný súboj, v ktorom vlastne nikto nevie povedať, čo vlastne chce," opísala. Ocenila tiež, že sa EÚ27 dokázala pri brexite dohodnúť na spoločnom postupe.
Beňová si myslí, že Spojené kráľovstvo by si z pohľadu EÚ ešte mohlo svoj odchod rozmyslieť, no určite by sa muselo rokovať o tom, za akých podmienok by tak mohlo urobiť. Podľa Záborskej sa väčšina členských štátov EÚ stavia k tejto možnosti negatívne. Upozornila tiež, že ak by chceli Briti zopakovať referendum a medzitým ostať v EÚ, nestihli by to pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tie by sa tým pádom museli posunúť.
