Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počiatky kozmického vedeckého výskumu o vplyve beztiažového stavu na stresovú záťaž sa spájajú so slovenskými vedcami z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.
Autor TASR
Bratislava 7. septembra (TASR) – Počiatky kozmického vedeckého výskumu o vplyve beztiažového stavu na stresovú záťaž sa spájajú so slovenskými vedcami z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV. A takisto aj s potkanmi, chovanými v špeciálnych sterilných podmienkach na pôde Ústavu SAV. Práve tieto zvieratá boli testované na vesmírnych satelitoch v rámci programu Interkozmos.
Základom vedeckého výskumu boli dovtedy dosiahnuté výsledky slovenských vedcov vedených biochemikom a endokrinológom, doktorom Richardom Kvetňanským. Ten sa už od 60-tych rokov minulého storočia venoval problematike stresu a neuroendokrinných regulácií počas stresu.
"Keďže sme dosiahli naozaj svetovo uznávané výsledky, ruskí veci prišli s myšlienkou aplikovať a rozšíriť náš výskum aj o oblasť stresovej záťaže v podmienkach beztiažového stavu," uviedol pre TASR Kvetňaský. Pre výskum použili práve zvieratá z Ústavu SAV, ktoré vďaka chovu v sterilných podmienkach boli absolútne zdravé a vhodné na takýto výskum. "Potkany sme umiestnili na siedmich satelitoch Kozmos a zisťovali sme, ako vplýva beztiažový stav počas dlhých letov na stresové hormóny," objasnil Kvetňanský. Výsledky výskumu, ktorý sa konal v prvej polovici 70-tych rokov, posunuli jeho bádanie i svetovú vedu o poriadny kus dopredu.
"Zistili sme, že beztiažový stav ako taký nie je stresogénny faktor," zdôraznil Kvetňanský. "Hormonálne hladiny sú v tomto prípade síce mierne zmenené, ale nijako výrazným spôsobom," opísal vtedajší poznatok slovenský vedec. Podľa jeho slov prišlo k oveľa väčšej stresovej reakcii pri readaptácii zvierat na pozemské podmienky. "Výrazne sa to prejavilo najmä vtedy, ak sa k tomu pripojili aj záťažové faktory," doplnil Kvetňanský. "Rusi nám aj na základe týchto poznatkov ponúkli pokračovať vo výskume a zamerať sa na to, ako v beztiažovom stave ovplyvňujú stres záťažové podnety," zaspomínal Kvetňanský.
Nový výskum už mal byť zameraný na ľudský organizmus. Šanca sa naskytla v súvislosti s vesmírnou misou Štefánik a letom Ivana Bellu v roku 1999. Jednou zo šiestich vedeckých úloh bola aj tá, na ktorej pracoval doktor Kvetňanský. Jej podstatou bolo skúmanie vplyvu fyzickej, psychickej a metabolickej záťaže v beztiažovom stave na rozvoj stresových hormónov. "Aby sme mohli výskum vôbec uskutočniť, museli sme vyrobiť prístroj, ktorý dokázal priamo na palube vesmírnej lode, v beztiažovom stave, odobrať kozmonautovi krv, oddeliť plazmu od červených krviniek a plazmu zamraziť," vysvetlil Kvetňanský.
Prístroj, nazvaný Plazma 01, vyvinuli slovenskí vedci ešte v spolupráci s vývojovými dielňami Česko-slovenskej akadémie vied (ČSAV). Na palube kozmickej lode sa dostal prototyp PLAZMA 03 a práve vďaka nemu mohol Ivan Bella uskutočniť pokusy, ktoré priniesli poznatky pre Kvetňanského výskum.
Základom vedeckého výskumu boli dovtedy dosiahnuté výsledky slovenských vedcov vedených biochemikom a endokrinológom, doktorom Richardom Kvetňanským. Ten sa už od 60-tych rokov minulého storočia venoval problematike stresu a neuroendokrinných regulácií počas stresu.
"Keďže sme dosiahli naozaj svetovo uznávané výsledky, ruskí veci prišli s myšlienkou aplikovať a rozšíriť náš výskum aj o oblasť stresovej záťaže v podmienkach beztiažového stavu," uviedol pre TASR Kvetňaský. Pre výskum použili práve zvieratá z Ústavu SAV, ktoré vďaka chovu v sterilných podmienkach boli absolútne zdravé a vhodné na takýto výskum. "Potkany sme umiestnili na siedmich satelitoch Kozmos a zisťovali sme, ako vplýva beztiažový stav počas dlhých letov na stresové hormóny," objasnil Kvetňanský. Výsledky výskumu, ktorý sa konal v prvej polovici 70-tych rokov, posunuli jeho bádanie i svetovú vedu o poriadny kus dopredu.
"Zistili sme, že beztiažový stav ako taký nie je stresogénny faktor," zdôraznil Kvetňanský. "Hormonálne hladiny sú v tomto prípade síce mierne zmenené, ale nijako výrazným spôsobom," opísal vtedajší poznatok slovenský vedec. Podľa jeho slov prišlo k oveľa väčšej stresovej reakcii pri readaptácii zvierat na pozemské podmienky. "Výrazne sa to prejavilo najmä vtedy, ak sa k tomu pripojili aj záťažové faktory," doplnil Kvetňanský. "Rusi nám aj na základe týchto poznatkov ponúkli pokračovať vo výskume a zamerať sa na to, ako v beztiažovom stave ovplyvňujú stres záťažové podnety," zaspomínal Kvetňanský.
Nový výskum už mal byť zameraný na ľudský organizmus. Šanca sa naskytla v súvislosti s vesmírnou misou Štefánik a letom Ivana Bellu v roku 1999. Jednou zo šiestich vedeckých úloh bola aj tá, na ktorej pracoval doktor Kvetňanský. Jej podstatou bolo skúmanie vplyvu fyzickej, psychickej a metabolickej záťaže v beztiažovom stave na rozvoj stresových hormónov. "Aby sme mohli výskum vôbec uskutočniť, museli sme vyrobiť prístroj, ktorý dokázal priamo na palube vesmírnej lode, v beztiažovom stave, odobrať kozmonautovi krv, oddeliť plazmu od červených krviniek a plazmu zamraziť," vysvetlil Kvetňanský.
Prístroj, nazvaný Plazma 01, vyvinuli slovenskí vedci ešte v spolupráci s vývojovými dielňami Česko-slovenskej akadémie vied (ČSAV). Na palube kozmickej lode sa dostal prototyp PLAZMA 03 a práve vďaka nemu mohol Ivan Bella uskutočniť pokusy, ktoré priniesli poznatky pre Kvetňanského výskum.
