Bratislava 23. júla (TASR) - Rezort životného prostredia stojí za ochranármi a odmieta vyhlásenie lesníkov, že za povodne môže aj bezzásahový režim. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, Štátna ochrana prírody SR aj Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) považujú tvrdenia za ničím nepodložené. Podľa MŽP nemajú oporu ani v údajoch SHMÚ či v rozložení tokov, na ktorých bol vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. TASR o tom informoval Slavomír Held z odboru komunikácie kancelárie MŽP.

"Mrzí nás, že kým rezort životného prostredia priamo v teréne prostredníctvom svojich vodohospodárov hľadá okamžité riešenia na nápravu situácie, niektorí lesníci zo štátnych lesov považujú nešťastnú prírodnú udalosť za správnu chvíľu kritizovať ochranársky prístup envirorezortu k lesom," vyhlásil Norbert Kurilla, štátny tajomník MŽP.

Podľa údajov SHMÚ vo Vysokých Tatrách padlo za niekoľko dní 10 percent z celoročných zrážok. Pri takomto množstve zrážok je podľa vodohospodárov zo SVP irelevantná otázka, akým spôsobom sú lesy obhospodarované. Takáto situácia by podľa nich spôsobila komplikácie kdekoľvek. "V prípade enormného množstva zrážok, aké nastali vo Vysokých Tatrách, kde spadlo viac ako 250 milimetrov zrážok za tri dni, nie je možné predísť prívalovým povodniam," podotkol Pavel Virág, technickoprevádzkový riaditeľ SVP.

Podľa štátnych ochranárov aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako ich plošný výrub. "Ak si niekto v dnešnej dobe myslí, že peň na rúbanisku zachytí nejakú vodu, tak ja pokojne môžem odovzdať diplom naspäť na lesnícku školu,“ vyhlásil Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP.

MŽP reagovalo na vyhlásenie predsedu Slovenskej lesníckej komory (SLK) Milana Dolňana, podľa ktorého k povodniam prispeli bezzásahové oblasti, kde nemohla byť lesníkmi spracovaná lykožrútová kalamita a zachránené väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. SLK podľa jej predsedu už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách.