Štrasburg 15. júna (TASR) — Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok upozornili, že nelegálne používanie špionážnych softvérov ohrozuje demokraciu. S týmto konštatovaním sa vo vyjadreniach pre spravodajcu TASR stotožňujú aj slovenskí europoslanci.

Vladimír Bilčík (EPP) ako člen vyšetrovacieho výboru EP pre špionážne softvéry (PEGA) uviedol, že europarlament schválil konečné politické odporúčania, ktoré by mali zabrániť nelegálnemu používaniu softvérov ako Pegasus, Predátor a ďalšie. Vytvára sa tým referenčný rámec, na ktorom môžu stavať aj ostatné inštitúcie a členské štáty EÚ. Ako tieňový spravodajca frakcie európskych ľudovcov mal na starosti prípravu odporúčaní, ktoré EP nakoniec schválil.

"Je to vyvážený dokument, kde jasne hovoríme o tom, že máme veľký problém so zneužívaním špionážnych softvérov. V Poľsku bola odpočúvaná opozícia pred eurovoľbami v roku 2019. Poliaci majú voľby na jeseň a sú na mieste otázky, či ten softvér nie je znovu zneužívaný," hovorí Bilčík. V Maďarsku mnohých novinárov sledoval softvér, ktorý nonstop dokáže odpočúvať mobily aj šifrovanú komunikáciu a vie do elektronických zariadení vsunúť umelo vytvorené diskreditujúce obsahy.

EP chce podľa neho zabrániť, aby takéto invazívne softvéry nebol zneužitý voči opozícii, novinárom či aktivistom. "Na druhej strane ale treba zabezpečiť priestor pre ich fungovanie pre bezpečnostné zložky, aby tie mohli účinne bojovať s organizovaným zločinom či terorizmom, a to pod jasným dohľadom demokratických inštitúcií. Takéto softvéry majú dnes rôzne zločinecké skupiny a ak ich chceme odhaľovať, musíme s nimi držať technologický krok," konštatoval Bilčík. Dodal, že do tejto témy spadá aj potreba ustrážiť, ako a s kým EÚ obchoduje s citlivými špionážnymi softvérmi.

Robert Hajšel (Smer-SD) konštatoval, že EP nemá veľké kompetencie ovplyvniť to, či dochádza k veľkým prípadom nelegálneho odpočúvania. Predpokladá, že kauzy spojené so softvérom Pegasus sú iba "špičkou ľadovca" a systémy využívajúce aj umelú inteligenciu fungujú v EÚ a všade vo svete a prispievajú do propagandistickej a dezinformačnej vojny. "Snažíme sa o to, aby sme aspoň na území EÚ zabránili alebo obmedzili používanie takýchto systémov bez povolenia orgánov činných v trestnom konaní a kontrolných orgánov," povedal Hajšel. Dodal, že informácie úradne získané za pomoci takýchto softvérov sa nemôžu zneužívať na iné účely, napríklad na politický boj s využitím tajných služieb proti opozícii.

"Toto sme sa snažili do našej správy dostať," pokračoval Hajšel. Ide v podstate o prijatie minimálnych spoločných pravidiel, ktoré by fungovali pre všetkých a mohli zabrániť zneužitiu systémov ako Pegasus, ako tomu už došlo v Poľsku či v Maďarsku.



Spravodajkyňa pre túto oblasť, holandská poslankyňa Sophia in ‘t Veldová, novinárom povedala, že demokracia je o zodpovednosti a špionážne softvéry sú súčasťou súboru nástrojov autoritárov, ktorí podkopávajú demokraciu a používajú ich proti strážcom demokracie.

"Očakávam, že Európska komisia a Rada EÚ nám ešte pred letnou prestávkou podajú správu o tom, ako plánujú nadviazať na naše odporúčania. Tu sa naša práca len začína," uviedla s odkazom na nastávajúci proces rokovaní.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)