Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O normalizácii vzťahov hovoríme už viac ako desať rokov. Stojíme na mieste. Všetky záväzky z minulosti musia byť uvedené do praxe, opísal poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Bilčík.
Autor TASR
Brusel 20. marca (TASR) - Kosovo a Srbsko sa v sobotu v severomacedónskom meste Ochrid nedohodli na napĺňaní dohody EÚ o normalizácii vzájomných vzťahov. Dialóg medzi Srbskom a Kosovom však musí pokračovať, uviedol pre TASR poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Bilčík a stály spravodajca EP pre Srbsko.
Na rokovaniach v Ochride sa stretli srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti za účasti šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella a osobitného predstaviteľa EÚ pre kosovsko-srbský dialóg Miroslava Lajčáka.
K dohode sa dospelo len v otázke vytvorenia poloautonómnych obcí so srbskou väčšinou v Kosove, uviedol Borrell. Prezident Vučič istú formu dohody pripustil, zdôraznil však, že nepodpísal žiaden dokument. Kurti dodal, že Srbsko sa podpísaniu dohody vyhýba.
Europoslanec Bilčík (EPP) pripomenul, že s kosovským premiérom sa stretol minulý týždeň v Štrasburgu a povedal mu to isté, čo predtým srbským predstaviteľom: jediná cesta vpred pre ľudí v tomto regióne, aj pre Srbsko a Kosovo na ich ceste do EÚ je normalizácia vzťahov.
"Je to vyriešenie konfliktov z minulosti, urovnanie vzťahov pre budúcnosť a cesta k tomu, aby západný Balkán mal európsku bidúcnosť," uviedol.
Za ideálny stav považuje dohodu, o ktorej obe strany pod dohľadom Bruselu rokovali dlhé mesiace. "O normalizácii vzťahov hovoríme už viac ako desať rokov. Stojíme na mieste. Všetky záväzky z minulosti musia byť uvedené do praxe," opísal Bilčík.
V prípade Kosova to znamená, že musí vytvoriť možnosti pre prácu združenia srbských samospráv, čo srbská menšina žiada vyše desať rokov, vrátane adekvátnej záruky bezpečnosti. Na druhej strane je politickou realitou, že kosovská vláda má legitimitu od ľudí žijúcich v Kosove.
"S touto realitou sa musíme všetci zmieriť, čo neznamená, že už zajtra bude nejaké vzájomné uznanie na úrovni Belehrad - Priština, ale znamená to prospešné kroky pre ľudí, ktorí tu žijú," vysvetlil. Uznanie praktických vecí pre život sa týka nielen vzájomného uznávania občianskych preukazov, ale aj vzdelávania a diplomov, zaistenie zdravotnej starostlivosti či zodpovednosť za dodávky energií.
Úspech tohto dialógu by pre Srbsko znamenal "rozviazanie rúk" na ceste do EÚ, na ktorú už vykročilo. Európsku budúcnosť to znamená aj v prípade Kosova.
"Dôležité je, že plán z Ochridu podporilo všetkých 27 členských štátov EÚ. Aj tie, ktoré nezávislosť (Kosova) neuznávajú, ako Slovensko, ktoré však má v Prištine svoj styčný diplomatický úrad," zdôraznil Bilčík.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Na rokovaniach v Ochride sa stretli srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti za účasti šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella a osobitného predstaviteľa EÚ pre kosovsko-srbský dialóg Miroslava Lajčáka.
K dohode sa dospelo len v otázke vytvorenia poloautonómnych obcí so srbskou väčšinou v Kosove, uviedol Borrell. Prezident Vučič istú formu dohody pripustil, zdôraznil však, že nepodpísal žiaden dokument. Kurti dodal, že Srbsko sa podpísaniu dohody vyhýba.
Europoslanec Bilčík (EPP) pripomenul, že s kosovským premiérom sa stretol minulý týždeň v Štrasburgu a povedal mu to isté, čo predtým srbským predstaviteľom: jediná cesta vpred pre ľudí v tomto regióne, aj pre Srbsko a Kosovo na ich ceste do EÚ je normalizácia vzťahov.
"Je to vyriešenie konfliktov z minulosti, urovnanie vzťahov pre budúcnosť a cesta k tomu, aby západný Balkán mal európsku bidúcnosť," uviedol.
Za ideálny stav považuje dohodu, o ktorej obe strany pod dohľadom Bruselu rokovali dlhé mesiace. "O normalizácii vzťahov hovoríme už viac ako desať rokov. Stojíme na mieste. Všetky záväzky z minulosti musia byť uvedené do praxe," opísal Bilčík.
V prípade Kosova to znamená, že musí vytvoriť možnosti pre prácu združenia srbských samospráv, čo srbská menšina žiada vyše desať rokov, vrátane adekvátnej záruky bezpečnosti. Na druhej strane je politickou realitou, že kosovská vláda má legitimitu od ľudí žijúcich v Kosove.
"S touto realitou sa musíme všetci zmieriť, čo neznamená, že už zajtra bude nejaké vzájomné uznanie na úrovni Belehrad - Priština, ale znamená to prospešné kroky pre ľudí, ktorí tu žijú," vysvetlil. Uznanie praktických vecí pre život sa týka nielen vzájomného uznávania občianskych preukazov, ale aj vzdelávania a diplomov, zaistenie zdravotnej starostlivosti či zodpovednosť za dodávky energií.
Úspech tohto dialógu by pre Srbsko znamenal "rozviazanie rúk" na ceste do EÚ, na ktorú už vykročilo. Európsku budúcnosť to znamená aj v prípade Kosova.
"Dôležité je, že plán z Ochridu podporilo všetkých 27 členských štátov EÚ. Aj tie, ktoré nezávislosť (Kosova) neuznávajú, ako Slovensko, ktoré však má v Prištine svoj styčný diplomatický úrad," zdôraznil Bilčík.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
