Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O zámere vydávať vládne noviny informoval ešte expremiér a líder hnutia OĽANO Igor Matovič.
Autor TASR
Bratislava 16. júla (TASR) - Vládne noviny nie sú aktuálne témou diskusie. Pre TASR to uviedla hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková. Dodala, že ak sa to zmení, budú určite informovať. Reagovala tak na otázku TASR, či premiér Eduard Heger (OĽANO) ich vznik nepodporuje a či to je dôvod, pre ktorý sa ešte nezačalo ani s ich obstarávaním. Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu) na sociálnej sieti informoval, že premiér vo štvrtok (15. 7.) uistil europoslancov, že tento projekt nepodporuje.
"Na vypočúvaní premiéra Hegera a ministerky Kolíkovej europoslancami som sa opýtal, aké sú ďalšie plány s vládnymi novinami. Premiér Heger nás uistil, že projekt vládnych novín nepodporuje," uviedol Bilčík. Zároveň ocenil premiérovu komunikáciu s médiami a spýtal sa ho, či bude apelovať na všetkých členov vlády, aby udržali štandard, ktorý nastavil. Hovoriť o tom mali počas online stretnutia s členmi monitorovacej skupiny Európskeho parlamentu pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG).
O zámere vydávať vládne noviny informoval ešte expremiér a líder hnutia OĽANO Igor Matovič. Hovoril o plnení predvolebných sľubov. Voči nápadu sa ohradili viacerí politici a kritizovali ho. Okrem opozície to za dobrý nápad nepovažovali ani niektorí koaliční partneri, napríklad líder SaS Richard Sulík.
Kabinet sa však v Programovom vyhlásení vlády zaviazal zabezpečiť pravidelné informovanie občanov prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností. Noviny mali byť mesačníkom a mali mať 32 strán. Obsahovať majú odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev. Financované budú z rozpočtu úradu vlády.
Obstarávanie na tlač a distribúciu novín chcel Úrad vlády (ÚV) SR spustiť najskôr do konca júna minulého roka. Z neskoršieho oznámenia zverejneného vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vyplývalo, že so súťažou by sa mohlo začať v októbri. Šéf ÚV Július Jakab napokon v máji 2021 pre TASR uviedol, že premiér aj predsedovia koaličných strán určujú priority, ktoré sa budú robiť a čo sa ide splniť, a to momentálne vládne noviny nie sú. V súvislosti s PVV povedal, že je to program na štyri roky, každá úloha má svoju prioritu a rieši sa v danom čase.
"Na vypočúvaní premiéra Hegera a ministerky Kolíkovej europoslancami som sa opýtal, aké sú ďalšie plány s vládnymi novinami. Premiér Heger nás uistil, že projekt vládnych novín nepodporuje," uviedol Bilčík. Zároveň ocenil premiérovu komunikáciu s médiami a spýtal sa ho, či bude apelovať na všetkých členov vlády, aby udržali štandard, ktorý nastavil. Hovoriť o tom mali počas online stretnutia s členmi monitorovacej skupiny Európskeho parlamentu pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG).
O zámere vydávať vládne noviny informoval ešte expremiér a líder hnutia OĽANO Igor Matovič. Hovoril o plnení predvolebných sľubov. Voči nápadu sa ohradili viacerí politici a kritizovali ho. Okrem opozície to za dobrý nápad nepovažovali ani niektorí koaliční partneri, napríklad líder SaS Richard Sulík.
Kabinet sa však v Programovom vyhlásení vlády zaviazal zabezpečiť pravidelné informovanie občanov prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností. Noviny mali byť mesačníkom a mali mať 32 strán. Obsahovať majú odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev. Financované budú z rozpočtu úradu vlády.
Obstarávanie na tlač a distribúciu novín chcel Úrad vlády (ÚV) SR spustiť najskôr do konca júna minulého roka. Z neskoršieho oznámenia zverejneného vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vyplývalo, že so súťažou by sa mohlo začať v októbri. Šéf ÚV Július Jakab napokon v máji 2021 pre TASR uviedol, že premiér aj predsedovia koaličných strán určujú priority, ktoré sa budú robiť a čo sa ide splniť, a to momentálne vládne noviny nie sú. V súvislosti s PVV povedal, že je to program na štyri roky, každá úloha má svoju prioritu a rieši sa v danom čase.
