Bilčík ako stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko, šéf Delegácie EP pre Čiernu Horu a člen Delegácie EP pre Severné Macedónsko je v europarlamente vnímaný ako odborník na západný Balkán.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 16. júla (TASR) - Slovinské predsedníctvo v Rade EÚ ponúka šancu pohnúť sa dopredu v procese rozširovania Európskej únie. V rozhovore pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU).
Bilčík ako stály spravodajca Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko, šéf Delegácie EP pre Čiernu Horu a člen Delegácie EP pre Severné Macedónsko je v europarlamente vnímaný ako odborník na západný Balkán. Pred týždňom viedol parlamentnú delegáciu, ktorá oživila medzistranícky dialóg v Srbsku. Tvrdí, že slogan slovinského predsedníctva "Spolu, odolní v Európe" treba posunúť aj na partnerov na západnom Balkáne. Ocenil preto, že slovinský premiér Janez Janša jasne povedal, že pre jeho krajinu je rozširovanie Únie smerom na západný Balkán jednou z hlavných priorít.
"Za posledný rok a pol pandémia negatívne ovplyvnila aj politiku rozšírenia. Stratila sa dynamika procesu, neboli návštevy v regióne. Slovinské predsedníctvo pripravuje summit s lídrami západnému Balkánu, je ale dôležité, aby to nebol summit pre summit, len kvôli fotkám. Potrebujeme výsledky, a to znamená minimálne jeden a ideálne aj viac dobrých príbehov, že proces rozširovania sa hýbe dopredu," vysvetlil Bilčík.
Spresnil, že v prvom rade je potrebné otvoriť prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom. Slovinci chcú odblokovať tento proces na základe nových kritérií Európskej komisie, s dôrazom na to, že sa do procesu nesmú vnášať bilaterálne spory a problémy či interpretácia dejín. Je to odkaz do Bulharska, ktoré blokuje šance Macedónčanov pre historické, jazykové a kultúrne spory.
Bilčík dodal, že dopredu by sa mali pohnúť aj krajiny, ktoré sú v procese rozširovania najďalej – Čierna Hora a Srbsko. Čierna Hora potrebuje začať zatvárať prvé prístupové kapitoly, čo však znamená prekonanie domácej vládnej krízy a prijatie reforiem v oblasti právneho štátu. Srbsko je najväčšia krajina západného Balkánu a strategický partner EÚ a je preto načase, aby sa počas najbližších šiestich mesiacov otvoril aspoň jeden súbor prístupových kapitol.
"Toto je šanca ukázať, že Srbsko to myslí vážne s reformami a s európskou cestou," skonštatoval Bilčík. Vyjadril radosť, že sa v Srbsku podarilo oživiť dialóg medzi parlamentnými stranami a opozíciou, čoho výsledkom je, že opozícia nebude bojkotovať parlamentné voľby. Pripomenul, že proeurópske smerovanie v Srbsku nespochybňuje žiadna politická strana.
Bilčík zároveň upozornil, že ak sa Únii v najbližších "rozhodujúcich" mesiacoch nepodarí zaručiť hmatateľné výsledky v politike rozširovania, hrozí jej strata dôveryhodnosti na západnom Balkáne. Podľa neho ľudia v Srbsku a iných krajinách regiónu potrebujú vidieť, že má zmysel investovať do reforiem verejnej správy, spravodlivosti a demokracie.
"Pokiaľ nebudeme mať aspoň jeden dobrý príbeh, či už s Albánskom, Severným Macedónskom alebo so Srbskom či Čiernou Horou, tak ten proces rozšírenia môže zamrznúť na dlhší čas. Povedie to k oslabeniu EÚ v tomto regióne a krajiny západného Balkánu si budú hľadať alternatívy, či už vo forme užších spojenectiev s Ruskom, Čínou, Tureckom a Saudskou Arábiou, alebo sa začnú viac zaoberať sami sebou a to môže znamenať potenciál pre ďalšie trenice či výbušné konflikty," vysvetlil poslanec.
Aj preto musí podľa neho EÚ pristupovať k rozšíreniu viac politicky a strategicky ako technicky. "Je to je vecou členských krajín EÚ. Je tu unikátna šanca a slovinské predsedníctvo sa snaží do tohto procesu zapojiť všetkých vrátane Európskeho parlamentu," uviedol Bilčík v závere rozhovoru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Bilčík ako stály spravodajca Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko, šéf Delegácie EP pre Čiernu Horu a člen Delegácie EP pre Severné Macedónsko je v europarlamente vnímaný ako odborník na západný Balkán. Pred týždňom viedol parlamentnú delegáciu, ktorá oživila medzistranícky dialóg v Srbsku. Tvrdí, že slogan slovinského predsedníctva "Spolu, odolní v Európe" treba posunúť aj na partnerov na západnom Balkáne. Ocenil preto, že slovinský premiér Janez Janša jasne povedal, že pre jeho krajinu je rozširovanie Únie smerom na západný Balkán jednou z hlavných priorít.
"Za posledný rok a pol pandémia negatívne ovplyvnila aj politiku rozšírenia. Stratila sa dynamika procesu, neboli návštevy v regióne. Slovinské predsedníctvo pripravuje summit s lídrami západnému Balkánu, je ale dôležité, aby to nebol summit pre summit, len kvôli fotkám. Potrebujeme výsledky, a to znamená minimálne jeden a ideálne aj viac dobrých príbehov, že proces rozširovania sa hýbe dopredu," vysvetlil Bilčík.
Spresnil, že v prvom rade je potrebné otvoriť prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom. Slovinci chcú odblokovať tento proces na základe nových kritérií Európskej komisie, s dôrazom na to, že sa do procesu nesmú vnášať bilaterálne spory a problémy či interpretácia dejín. Je to odkaz do Bulharska, ktoré blokuje šance Macedónčanov pre historické, jazykové a kultúrne spory.
Bilčík dodal, že dopredu by sa mali pohnúť aj krajiny, ktoré sú v procese rozširovania najďalej – Čierna Hora a Srbsko. Čierna Hora potrebuje začať zatvárať prvé prístupové kapitoly, čo však znamená prekonanie domácej vládnej krízy a prijatie reforiem v oblasti právneho štátu. Srbsko je najväčšia krajina západného Balkánu a strategický partner EÚ a je preto načase, aby sa počas najbližších šiestich mesiacov otvoril aspoň jeden súbor prístupových kapitol.
"Toto je šanca ukázať, že Srbsko to myslí vážne s reformami a s európskou cestou," skonštatoval Bilčík. Vyjadril radosť, že sa v Srbsku podarilo oživiť dialóg medzi parlamentnými stranami a opozíciou, čoho výsledkom je, že opozícia nebude bojkotovať parlamentné voľby. Pripomenul, že proeurópske smerovanie v Srbsku nespochybňuje žiadna politická strana.
Bilčík zároveň upozornil, že ak sa Únii v najbližších "rozhodujúcich" mesiacoch nepodarí zaručiť hmatateľné výsledky v politike rozširovania, hrozí jej strata dôveryhodnosti na západnom Balkáne. Podľa neho ľudia v Srbsku a iných krajinách regiónu potrebujú vidieť, že má zmysel investovať do reforiem verejnej správy, spravodlivosti a demokracie.
"Pokiaľ nebudeme mať aspoň jeden dobrý príbeh, či už s Albánskom, Severným Macedónskom alebo so Srbskom či Čiernou Horou, tak ten proces rozšírenia môže zamrznúť na dlhší čas. Povedie to k oslabeniu EÚ v tomto regióne a krajiny západného Balkánu si budú hľadať alternatívy, či už vo forme užších spojenectiev s Ruskom, Čínou, Tureckom a Saudskou Arábiou, alebo sa začnú viac zaoberať sami sebou a to môže znamenať potenciál pre ďalšie trenice či výbušné konflikty," vysvetlil poslanec.
Aj preto musí podľa neho EÚ pristupovať k rozšíreniu viac politicky a strategicky ako technicky. "Je to je vecou členských krajín EÚ. Je tu unikátna šanca a slovinské predsedníctvo sa snaží do tohto procesu zapojiť všetkých vrátane Európskeho parlamentu," uviedol Bilčík v závere rozhovoru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)