Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) ju 1. januára 1993 zavŕšil vznik Slovenskej republiky.
Autor TASR
Martin 7. júna (TASR) – Na Memorandum národa slovenského nadväzovali všetky slovenské politické strany a zoskupenia v snahe dosiahnuť právo slovenského národa na sebaurčenie a vlastnú štátnosť. Podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) ju 1. januára 1993 zavŕšil vznik Slovenskej republiky. V príhovore pri príležitosti 160. výročia Memoranda národa slovenského to povedal v pondelok v Martine.
"Slováci by sa nemali hanbiť za svoju históriu. Niet sa za čo hanbiť, práve naopak. Mala by nás napĺňať hrdosťou a jej významné medzníky by sme si mali vždy pripomenúť. Lebo našu prítomnosť formovalo úsilie našich predkov a našu budúcnosť by sme mali formovať my. I s ohľadom na to, o čo sa usilovali oni," uviedol Kollár.
Jednou z požiadaviek Memoranda národa slovenského bolo aj vytvorenie Matice slovenskej (MS). "Memorandisti ho žiadali po vzore ostatných slovanských národov v rámci štátoprávnych a jazykových požiadaviek a požiadaviek vlastnej samosprávy pre Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Treba zdôrazniť, že memorandum má význam aj pre súčasnosť. Všetky inštitúcie typu Národná rada SR, vláda, úrad prezidenta majú paradoxne základy v memorandovom Slovenskom národnom zhromaždení. Lebo Janko Francisci, jeho vtedajší predseda, bol pomyselný súčasný predseda NR SR a vtedajšie memorandové snemové zhromaždenie bolo niečo podobné ako v súčasnosti NR SR," podotkol predseda MS Marián Gešper.
MS si výročie prijatia memoranda pripomenula spolu s mestom Martin, martinskou kultúrnou scénou a Radou národnej kultúry na dvojdňovom kultúrno-spoločenskom podujatí, ktoré sa začalo v nedeľu (6. 6.) na martinskom Národnom cintoríne.
Memorandum národa slovenského bol programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý schválili a vyhlásili v júni roku 1861 v Turčianskom sv. Martine. Od prijatia dokumentu, ktorý sa stal zásadným štátoprávnym programom proklamujúcim politické a kultúrne ciele slovenského národa, uplynulo v pondelok 160 rokov. Na počesť pripomenutia si tejto významnej udalosti vyhlásila v roku 1993 NR SR 7. jún za pamätný deň Slovenskej republiky.
"Slováci by sa nemali hanbiť za svoju históriu. Niet sa za čo hanbiť, práve naopak. Mala by nás napĺňať hrdosťou a jej významné medzníky by sme si mali vždy pripomenúť. Lebo našu prítomnosť formovalo úsilie našich predkov a našu budúcnosť by sme mali formovať my. I s ohľadom na to, o čo sa usilovali oni," uviedol Kollár.
Jednou z požiadaviek Memoranda národa slovenského bolo aj vytvorenie Matice slovenskej (MS). "Memorandisti ho žiadali po vzore ostatných slovanských národov v rámci štátoprávnych a jazykových požiadaviek a požiadaviek vlastnej samosprávy pre Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Treba zdôrazniť, že memorandum má význam aj pre súčasnosť. Všetky inštitúcie typu Národná rada SR, vláda, úrad prezidenta majú paradoxne základy v memorandovom Slovenskom národnom zhromaždení. Lebo Janko Francisci, jeho vtedajší predseda, bol pomyselný súčasný predseda NR SR a vtedajšie memorandové snemové zhromaždenie bolo niečo podobné ako v súčasnosti NR SR," podotkol predseda MS Marián Gešper.
MS si výročie prijatia memoranda pripomenula spolu s mestom Martin, martinskou kultúrnou scénou a Radou národnej kultúry na dvojdňovom kultúrno-spoločenskom podujatí, ktoré sa začalo v nedeľu (6. 6.) na martinskom Národnom cintoríne.
Memorandum národa slovenského bol programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý schválili a vyhlásili v júni roku 1861 v Turčianskom sv. Martine. Od prijatia dokumentu, ktorý sa stal zásadným štátoprávnym programom proklamujúcim politické a kultúrne ciele slovenského národa, uplynulo v pondelok 160 rokov. Na počesť pripomenutia si tejto významnej udalosti vyhlásila v roku 1993 NR SR 7. jún za pamätný deň Slovenskej republiky.
