Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu ministrom predstavil plán, aby Aliancia v nasledujúcich piatich rokoch vytvorila fond a poskytla vojenskú podporu Ukrajine vo výške 100 miliárd eur.
Autor TASR
Brusel 4. januára (TASR) - Slovensko podporí plánovaný fond NATO vo výške 100 miliárd eur, ale nie v oblasti smrtiacich zbraní. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár vo štvrtok po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.
Blanár informoval, že vystúpil aj so slávnostným príhovorom k 75. výročiu založenia Aliancie a 20. výročia vstupu Slovenska do NATO.
Hlavnou témou rokovaní bola podľa neho príprava júlového summitu NATO vo Washingtone zameraného na posilnenie kolektívnej obrany, pomoc Ukrajine a spoluprácu s ďalšími partnermi. Upozornil, že na tento summit už bude sprevádzať nového prezidenta SR.
Doplnil, že témou štvrtkových rokovaní Rady NATO-Ukrajina za účasti šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu bola ďalšia pomoc pre Kyjev.
"Zdôraznil som, že Ukrajina musí pokračovať v reformách, akokoľvek sú zložité. Vyjadril som podporu mierovému návrhu prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bude prerokovaný vo Švajčiarsku," uviedol Blanár.
Pripomenul, že podľa Slovenska je ruská agresia voči Ukrajine porušením medzinárodného práva a porušením tohto práva bolo aj organizovanie ruských prezidentských volieb v okupovaných častiach Ukrajiny.
Rokovania s diplomatmi z indo-pacifického regiónu (Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland) sa podľa jeho slov niesli v znamení ďalšieho posilňovania partnerstva a koordinácie pri riešení spoločných výziev, ako sú umelá inteligencia, kybernetická ochrana či hybridné hrozby.
Blanár v Bruseli uistil, že Slovensko bude pokračovať v pomoci Ukrajine zasielaním nesmrtiacich bojových systémov, čo sa týka najmä odmínovania, keďže Slovensko sa stalo členom odmínovacej koalície NATO.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu ministrom predstavil plán, aby Aliancia v nasledujúcich piatich rokoch vytvorila fond a poskytla vojenskú podporu Ukrajine vo výške 100 miliárd eur.
Blanár spresnil, že ide o tri okruhy, ktoré sú zatiaľ v počiatočnej fáze a bolo by preto predčasné k nim zaujímať stanovisko. Dodal, že aj Stoltenberg skonštatoval, že okrem posielania zbraní a nesmrtiacich systémov Ukrajina potrebuje viac podpory. Očakáva sa, že tento plán bude skonkretizovaný do washingtonského summitu.
Na otázku, aká je pozícia Slovenska k navrhovanému fondu, Blanár zopakoval, že ak Bratislava bude podporovať tie iniciatívy, tak iba také, ktoré sa nebudú dotýkať dodávok zbraní zo zásob slovenských ozbrojených síl alebo cez štátny rozpočet, lebo pozícia vlády je v tomto známa.
"Budeme podporovať zásielky humanitárnej pomoci, všetkých systémov, ktoré slúžia na odmínovanie a na nesmrtiaci účel. Ponúkneme ďalšiu spoločnú spoluprácu s Ukrajinou na iných projektoch," vysvetlil Blanár.
Pripomenul, že ukrajinská a slovenská vláda sa stretnú 11. apríla v Michalovciach, kde budú hlavnými témami diskusií lepšie prepojenia medzi elektrickými sústavami, spojenie Kyjeva s Košicami širokorozchodnou traťou či zvýšenie kapacity hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom, pretože Slovensko sa po skončení vojny môže stať vstupnou bránou na Ukrajinu v rámci rozsiahleho plánu jej obnovy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Blanár informoval, že vystúpil aj so slávnostným príhovorom k 75. výročiu založenia Aliancie a 20. výročia vstupu Slovenska do NATO.
Hlavnou témou rokovaní bola podľa neho príprava júlového summitu NATO vo Washingtone zameraného na posilnenie kolektívnej obrany, pomoc Ukrajine a spoluprácu s ďalšími partnermi. Upozornil, že na tento summit už bude sprevádzať nového prezidenta SR.
Doplnil, že témou štvrtkových rokovaní Rady NATO-Ukrajina za účasti šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu bola ďalšia pomoc pre Kyjev.
"Zdôraznil som, že Ukrajina musí pokračovať v reformách, akokoľvek sú zložité. Vyjadril som podporu mierovému návrhu prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bude prerokovaný vo Švajčiarsku," uviedol Blanár.
Pripomenul, že podľa Slovenska je ruská agresia voči Ukrajine porušením medzinárodného práva a porušením tohto práva bolo aj organizovanie ruských prezidentských volieb v okupovaných častiach Ukrajiny.
Rokovania s diplomatmi z indo-pacifického regiónu (Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland) sa podľa jeho slov niesli v znamení ďalšieho posilňovania partnerstva a koordinácie pri riešení spoločných výziev, ako sú umelá inteligencia, kybernetická ochrana či hybridné hrozby.
Blanár v Bruseli uistil, že Slovensko bude pokračovať v pomoci Ukrajine zasielaním nesmrtiacich bojových systémov, čo sa týka najmä odmínovania, keďže Slovensko sa stalo členom odmínovacej koalície NATO.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu ministrom predstavil plán, aby Aliancia v nasledujúcich piatich rokoch vytvorila fond a poskytla vojenskú podporu Ukrajine vo výške 100 miliárd eur.
Blanár spresnil, že ide o tri okruhy, ktoré sú zatiaľ v počiatočnej fáze a bolo by preto predčasné k nim zaujímať stanovisko. Dodal, že aj Stoltenberg skonštatoval, že okrem posielania zbraní a nesmrtiacich systémov Ukrajina potrebuje viac podpory. Očakáva sa, že tento plán bude skonkretizovaný do washingtonského summitu.
Na otázku, aká je pozícia Slovenska k navrhovanému fondu, Blanár zopakoval, že ak Bratislava bude podporovať tie iniciatívy, tak iba také, ktoré sa nebudú dotýkať dodávok zbraní zo zásob slovenských ozbrojených síl alebo cez štátny rozpočet, lebo pozícia vlády je v tomto známa.
"Budeme podporovať zásielky humanitárnej pomoci, všetkých systémov, ktoré slúžia na odmínovanie a na nesmrtiaci účel. Ponúkneme ďalšiu spoločnú spoluprácu s Ukrajinou na iných projektoch," vysvetlil Blanár.
Pripomenul, že ukrajinská a slovenská vláda sa stretnú 11. apríla v Michalovciach, kde budú hlavnými témami diskusií lepšie prepojenia medzi elektrickými sústavami, spojenie Kyjeva s Košicami širokorozchodnou traťou či zvýšenie kapacity hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom, pretože Slovensko sa po skončení vojny môže stať vstupnou bránou na Ukrajinu v rámci rozsiahleho plánu jej obnovy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
