Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Blanár v Bruseli tlmočil politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 4. decembra (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár sa počas dvojdňových rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli priklonil na stranu tých spojeneckých krajín, ktoré v prípade vojny na Ukrajine volajú po mierových riešeniach, a zdôraznil potrebu zachovania kontaktov s Ruskom. Informuje o tom spravodajca TASR.
Blanár v Bruseli tlmočil politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Pripomenul, že väčšina spojeneckých krajín preferuje vojenské vyriešenie konfliktu a verí, že dodávaním ďalších zbraní a vojenskej techniky pomôžu Kyjevu poraziť Ruskú federáciu a vydobyť si lepšiu pozíciu pri rokovaniach.
"Avšak sú aj iné krajiny za stolom, medzi ne patrí aj Slovensko. Ja som deklaroval, že o chvíľu, vo februári, už bude tretí rok vojny, a jasne sa ukázalo, že aj napriek obrovskému úsiliu všetkých západných partnerov, rovnako aj Spojených štátov, sa nepodarilo nijakým spôsobom zlepšiť pozíciu Ukrajiny," uviedol Blanár.
Spresnil, že tento konflikt nemá vojenské riešenie, a preto je potrebné tlačiť na mierové riešenie. Dodal, že na rokovaniach zazneli aj obavy a tiež očakávania z novej americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa, ktorá začne úradovať po 20. januári 2025.
"My vítame postoj novej americkej administratívy začať mierové rokovania a čím skôr ukončiť nezmyselné zabíjanie," opísal situáciu.
Diplomati sa venovali aj vzťahom medzi NATO a Ruskom, ktoré sa začali ochladzovať po anexii Krymu vo februári 2014. Blanár pripomenul, že posledné rokovania medzi Alianciou a Ruskom boli začiatkom roku 2022, odvtedy žiadne kontakty nie sú, hoci summit NATO vo Washingtone v lete tohto roku naznačil potrebu prehodnotiť stratégiu spolupráce s Moskvou.
"Predstavil som pohľad SR, že Ruská federácia bude stále v našom susedstve, a preto musíme tento dialóg nastaviť s pohľadom do budúcnosti - aj po vojne, aby sme si dokázali uchovať nejaké komunikačné kanály s touto jadrovou veľmocou. Chceme, aby aj toto bolo zapracované do tej novej stratégie," vysvetlil Blanár.
Dodal, že ministri hovorili aj o revízii stratégie hybridných hrozieb pochádzajúcej z roku 2015, ktorej vývoj bude Slovensko pozorne sledovať. Podľa neho dnes hrozby prichádzajú "z každej strany", pričom ide aj o nový typ hrozieb, ktoré treba zvládnuť taktiež z pohľadu komunikácie s verejnosťou.
Blanár v Bruseli tlmočil politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Pripomenul, že väčšina spojeneckých krajín preferuje vojenské vyriešenie konfliktu a verí, že dodávaním ďalších zbraní a vojenskej techniky pomôžu Kyjevu poraziť Ruskú federáciu a vydobyť si lepšiu pozíciu pri rokovaniach.
"Avšak sú aj iné krajiny za stolom, medzi ne patrí aj Slovensko. Ja som deklaroval, že o chvíľu, vo februári, už bude tretí rok vojny, a jasne sa ukázalo, že aj napriek obrovskému úsiliu všetkých západných partnerov, rovnako aj Spojených štátov, sa nepodarilo nijakým spôsobom zlepšiť pozíciu Ukrajiny," uviedol Blanár.
Spresnil, že tento konflikt nemá vojenské riešenie, a preto je potrebné tlačiť na mierové riešenie. Dodal, že na rokovaniach zazneli aj obavy a tiež očakávania z novej americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa, ktorá začne úradovať po 20. januári 2025.
"My vítame postoj novej americkej administratívy začať mierové rokovania a čím skôr ukončiť nezmyselné zabíjanie," opísal situáciu.
Diplomati sa venovali aj vzťahom medzi NATO a Ruskom, ktoré sa začali ochladzovať po anexii Krymu vo februári 2014. Blanár pripomenul, že posledné rokovania medzi Alianciou a Ruskom boli začiatkom roku 2022, odvtedy žiadne kontakty nie sú, hoci summit NATO vo Washingtone v lete tohto roku naznačil potrebu prehodnotiť stratégiu spolupráce s Moskvou.
"Predstavil som pohľad SR, že Ruská federácia bude stále v našom susedstve, a preto musíme tento dialóg nastaviť s pohľadom do budúcnosti - aj po vojne, aby sme si dokázali uchovať nejaké komunikačné kanály s touto jadrovou veľmocou. Chceme, aby aj toto bolo zapracované do tej novej stratégie," vysvetlil Blanár.
Dodal, že ministri hovorili aj o revízii stratégie hybridných hrozieb pochádzajúcej z roku 2015, ktorej vývoj bude Slovensko pozorne sledovať. Podľa neho dnes hrozby prichádzajú "z každej strany", pričom ide aj o nový typ hrozieb, ktoré treba zvládnuť taktiež z pohľadu komunikácie s verejnosťou.
