Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská republika je dlhodobým podporovateľom politiky rozširovania EÚ o štáty západného Balkánu i východnej Európy.
Autor TASR
Bratislava/Viedeň 21. júna (TASR) – O možnostiach ďalšej podpory prístupového procesu západobalkánskych krajín s Európskou úniou hovorili v piatok ministri zahraničných vecí neformálneho zoskupenia Priatelia západného Balkánu. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár na rokovaní v Rakúsku vyzdvihol pokrok po rokoch stagnácie, no zdôraznil tiež, že štáty regiónu čakajú na prijatie do EÚ pridlho. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Skupina Priateľov západného Balkánu vznikla vlani s cieľom oživiť a zrýchliť prístupový proces. Tvoria ju ČR, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko. Ich ministri sa stretli so západobalkánskymi rezortnými kolegami v rámci konferencie Európske fórum Wachau.
"Zoskupeniu Priatelia západného Balkánu sa podarilo presadiť, aby bolo z úrovne lídrov krajín EÚ prijaté rozhodnutie o budúcom otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou, a nasledujúci týždeň sa uskutoční medzivládna konferencia, ktorou sa oficiálne odštartuje proces prístupových rokovaní pre Čiernu Horu," vyzdvihol Blanár. S podporou skupiny tiež schválili európsky finančný nástroj na podporu socioekonomického rozvoja regiónu za šesť miliárd eur na roky 2024-27.
Slovenská republika je dlhodobým podporovateľom politiky rozširovania EÚ o štáty západného Balkánu i východnej Európy na základe rovnakých podmienok, uviedlo MZVEZ SR.
Proces rozširovania patril aj k ústredným témam pracovného zasadnutia ministrov zahraničných vecí 14 krajín Dunajskej stratégie EÚ, ktoré sa konalo vo štvrtok vo Viedni.
Blanár vo svojom vystúpení ocenil aktivity Dunajskej stratégie ako jediného formátu, v ktorom sa stretáva deväť členských štátov EÚ a päť kandidátskych krajín.
"Zhodli sme sa, že počas rakúskeho predsedníctva sa prostredníctvom stoviek regionálnych projektov naplnili ciele tohto združenia, osobitne v oblastiach inovácií, zelenej a obnoviteľnej energie či vzdelávania. Dunajská stratégia združuje štáty, ktoré čelia rovnakým výzvam, preto bude ďalšie posilňovanie našej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu dôležité," priblížil.
Upozornil, že konflikt na Ukrajine má negatívny vplyv na obchod, transport energonosičov a potravinovú bezpečnosť v oblasti Čierneho mora. "Slovensko podporuje komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine, ktorý je jediným spôsobom, ako zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť v regióne vrátane delty Dunaja," dodal Blanár.
Zúčastnené štáty vrátane SR prijali spoločnú Viedenskú dunajskú deklaráciu, v ktorej sa zamerali na otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky s dôrazom na stabilitu, bezpečnosť a európsku perspektívu pre celý dunajský región.
Skupina Priateľov západného Balkánu vznikla vlani s cieľom oživiť a zrýchliť prístupový proces. Tvoria ju ČR, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko. Ich ministri sa stretli so západobalkánskymi rezortnými kolegami v rámci konferencie Európske fórum Wachau.
"Zoskupeniu Priatelia západného Balkánu sa podarilo presadiť, aby bolo z úrovne lídrov krajín EÚ prijaté rozhodnutie o budúcom otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou, a nasledujúci týždeň sa uskutoční medzivládna konferencia, ktorou sa oficiálne odštartuje proces prístupových rokovaní pre Čiernu Horu," vyzdvihol Blanár. S podporou skupiny tiež schválili európsky finančný nástroj na podporu socioekonomického rozvoja regiónu za šesť miliárd eur na roky 2024-27.
Slovenská republika je dlhodobým podporovateľom politiky rozširovania EÚ o štáty západného Balkánu i východnej Európy na základe rovnakých podmienok, uviedlo MZVEZ SR.
Proces rozširovania patril aj k ústredným témam pracovného zasadnutia ministrov zahraničných vecí 14 krajín Dunajskej stratégie EÚ, ktoré sa konalo vo štvrtok vo Viedni.
Blanár vo svojom vystúpení ocenil aktivity Dunajskej stratégie ako jediného formátu, v ktorom sa stretáva deväť členských štátov EÚ a päť kandidátskych krajín.
"Zhodli sme sa, že počas rakúskeho predsedníctva sa prostredníctvom stoviek regionálnych projektov naplnili ciele tohto združenia, osobitne v oblastiach inovácií, zelenej a obnoviteľnej energie či vzdelávania. Dunajská stratégia združuje štáty, ktoré čelia rovnakým výzvam, preto bude ďalšie posilňovanie našej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu dôležité," priblížil.
Upozornil, že konflikt na Ukrajine má negatívny vplyv na obchod, transport energonosičov a potravinovú bezpečnosť v oblasti Čierneho mora. "Slovensko podporuje komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine, ktorý je jediným spôsobom, ako zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť v regióne vrátane delty Dunaja," dodal Blanár.
Zúčastnené štáty vrátane SR prijali spoločnú Viedenskú dunajskú deklaráciu, v ktorej sa zamerali na otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky s dôrazom na stabilitu, bezpečnosť a európsku perspektívu pre celý dunajský región.
