Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tlačový orgán 1. ČSA začal vychádzať 6. septembra 1944 v Banskej Bystrici. Vychádzal ako denník do 25. októbra 1944 v náklade 25.000 výtlačkov.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Banská Bystrica/Bratislava 6. septembra (TASR) - Prvá československá armáda (1. ČSA) na Slovensku bola hlavnou vojenskou zložkou povstaleckých ozbrojených síl počas Slovenského národného povstania (SNP). Mala aj tlačový orgán Bojovník - od vydania jeho prvého čísla uplynie v piatok 6. septembra 80 rokov.
Tlačový orgán 1. ČSA začal vychádzať 6. septembra 1944 v Banskej Bystrici. Vychádzal ako denník do 25. októbra 1944 v náklade 25.000 výtlačkov. "Informoval povstaleckých vojakov i verejnosť o situácii na bojiskách doma i o dianí na zahraničných frontoch, odsudzoval fašistickú propagandu a mobilizoval do protifašistického odboja. Jeho prispievateľmi boli priami účastníci SNP. Vychádzal pod priamym dohľadom Igora Daxnera, vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. ČSA. V bojových podmienkach pracovali redaktori M. Dillinger, J. Štefánik a F. Oktávec," uviedla pre TASR Božena Šeďová z Vojenského historického ústavu (VHÚ) z Odboru vojensko-historických výskumov.
Obsahovo a poslaním naň podľa nej nadväzoval denník vychádzajúci v Poprade od 20. februára 1945 do 10. apríla 1945, ktorý vydával útvar osvety a propagandy 1. čs. armádneho zboru v Sovietskom zväze na území oslobodeného Slovenska. Jeho šéfredaktorom bol I. Róth, redaktorom J. Boor a prispievateľmi velitelia a bojovníci. Okrem správ o bojových operáciách informoval aj o otázkach povojnového hospodárskeho a spoločenského usporiadania v oslobodenom Československu.
"V povojnovom Slovensku bol Bojovník nositeľom viacerých podnázvov, napr. Denník čs. vojakov a dôstojníkov (1945 - 1946). Po zlučovacej konferencii slovenských odbojových organizácií vychádzal od jari 1948 ako tlačový orgán Ústredia odbojových zväzov. Z povojnových redaktorov treba spomenúť Gustáva Hapku, Michala Bahula, Emila Kadnára, Tatianu Hagarovú, Milana Bednariča, Jána Radiča či Evu Richterovú," dodala pracovníčka z VHÚ.
Niekdajší povstalecký Bojovník vychádzal v rokoch 1958 - 1968 pod názvom Protifašistický bojovník. V rokoch 1969 - 1989 mal opäť názov Bojovník a vydával ho Ústredný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) s týždennou periodicitou.
"Ako týždenník vychádzal aj v rokoch 1990 - 1992. Od roku 1993 ho vydával SZPB s podtitulom Dvojtýždenník antifašistov a jeho periodicita sa zmenila na mesačnú v roku 2023. Počas celej povojnovej existencie jeho obsahový profil tvorili a dodnes tvoria spomienky priamych účastníkov protinacistického odboja alebo ich blízkych, články k udalostiam a osobnostiam vojenskej histórie Slovenska, informácie o pietnych akciách, komentáre k dôležitým domácim politickým udalostiam i zahraničným vojenským konfliktom, správy zo života oblastných organizácií zväzu a podobne," uviedla pre TASR Božena Šeďová z VHÚ.
Tlačový orgán 1. ČSA začal vychádzať 6. septembra 1944 v Banskej Bystrici. Vychádzal ako denník do 25. októbra 1944 v náklade 25.000 výtlačkov. "Informoval povstaleckých vojakov i verejnosť o situácii na bojiskách doma i o dianí na zahraničných frontoch, odsudzoval fašistickú propagandu a mobilizoval do protifašistického odboja. Jeho prispievateľmi boli priami účastníci SNP. Vychádzal pod priamym dohľadom Igora Daxnera, vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. ČSA. V bojových podmienkach pracovali redaktori M. Dillinger, J. Štefánik a F. Oktávec," uviedla pre TASR Božena Šeďová z Vojenského historického ústavu (VHÚ) z Odboru vojensko-historických výskumov.
Obsahovo a poslaním naň podľa nej nadväzoval denník vychádzajúci v Poprade od 20. februára 1945 do 10. apríla 1945, ktorý vydával útvar osvety a propagandy 1. čs. armádneho zboru v Sovietskom zväze na území oslobodeného Slovenska. Jeho šéfredaktorom bol I. Róth, redaktorom J. Boor a prispievateľmi velitelia a bojovníci. Okrem správ o bojových operáciách informoval aj o otázkach povojnového hospodárskeho a spoločenského usporiadania v oslobodenom Československu.
"V povojnovom Slovensku bol Bojovník nositeľom viacerých podnázvov, napr. Denník čs. vojakov a dôstojníkov (1945 - 1946). Po zlučovacej konferencii slovenských odbojových organizácií vychádzal od jari 1948 ako tlačový orgán Ústredia odbojových zväzov. Z povojnových redaktorov treba spomenúť Gustáva Hapku, Michala Bahula, Emila Kadnára, Tatianu Hagarovú, Milana Bednariča, Jána Radiča či Evu Richterovú," dodala pracovníčka z VHÚ.
Niekdajší povstalecký Bojovník vychádzal v rokoch 1958 - 1968 pod názvom Protifašistický bojovník. V rokoch 1969 - 1989 mal opäť názov Bojovník a vydával ho Ústredný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) s týždennou periodicitou.
"Ako týždenník vychádzal aj v rokoch 1990 - 1992. Od roku 1993 ho vydával SZPB s podtitulom Dvojtýždenník antifašistov a jeho periodicita sa zmenila na mesačnú v roku 2023. Počas celej povojnovej existencie jeho obsahový profil tvorili a dodnes tvoria spomienky priamych účastníkov protinacistického odboja alebo ich blízkych, články k udalostiam a osobnostiam vojenskej histórie Slovenska, informácie o pietnych akciách, komentáre k dôležitým domácim politickým udalostiam i zahraničným vojenským konfliktom, správy zo života oblastných organizácií zväzu a podobne," uviedla pre TASR Božena Šeďová z VHÚ.
