Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za najkrajšiu mokraď s výskytom chráneného druhu všivec žezlovitý považujú ochranári slatinné rašelinisko Vysoká bazička, ktoré je súčasťou Belianskych lúk.
Autor TASR
Vysoké Tatry 3. februára (TASR) - Najvýznamnejším vrchoviskom na území Tatranského národného parku (TANAP) je prírodná rezervácia Medzi bormi. Pri príležitosti Svetového dňa mokradí, teda všetkých lokalít, ktoré sú sezónne alebo trvalo zaplavené vodou, to uviedla botanička Správy TANAP-u Blažena Sedláková. V rámci najväčšieho slovenského národného parku ide o takmer všetky prírodné a národné prírodné rezervácie na podhorí, ale aj nevyhlásené chránené územia, rašeliniská a vrchoviská.
V spomínanom najvýznamnejšom vrchovisku s krovinovým a stromovým porastom a nerovnomerným povrchom, ktorý tvoria bulty, páperníky, rašeliníky a ploníky, sú bohato zastúpené i chránené druhy. "Ide o rojovník močiarny, čučoriedku barinnú a kľukvu močiarnu," vymenovala Sedláková. Pôvodné stohektárové územie tvorilo veľký komplex rašelinno-vrchoviskovej vegetácie. Po rekultivácii sa zachovali dve časti s rozlohou desať hektárov.
Najväčšie slatinné rašelinisko leží na Belianskych lúkach, rozlieha sa na 89 hektároch. Za najkrajšiu mokraď s výskytom chráneného druhu všivec žezlovitý považujú ochranári slatinné rašelinisko Vysoká bazička, ktoré je súčasťou Belianskych lúk. "Najbohatším výskytom andromédy sivolistej sa môže popýšiť vrchovisko s rozlohou len 0,32 hektára na Štrbskom Plese. Napriek nezastaviteľnej urbanizácii v tejto časti Tatier sa v morénach udržala voda a postupne vytvorila významné mokrade," doplnila botanička. Do územnej pôsobnosti Správy TANAP-u patria v okolí Gánoviec i mokrade so slanomilnými rastlinnými spoločenstvami, ktoré sú druhovo relatívne chudobné. Rastie tam však významný chránený druh sivuľka prímorská.
Mokrade patria podľa ochranárov k najohrozenejším ekosystémom na Zemi a zanikajú trikrát rýchlejšie ako lesy. Za posledné štyri desaťročia vymizlo najmenej 35 percent mokradí sveta a tento trend naďalej pokračuje. Pracovníci Správy TANAP-u preto na vzácnych územiach národného parku pravidelne rúbu náletové dreviny, kosia a odstraňujú biomasu.
Svetový deň mokradí si svet pripomína každoročne 2. februára od roku 1976, keď bol v iránskom Ramsare podpísaný Dohovor o mokradiach. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o tom, ako veľmi sú mokrade pre ľudstvo a pre planétu dôležité, a podporiť opatrenia, ktoré povedú k ich zachovaniu, rozumnému využívaniu a obnove. "Tohtoročným leitmotívom je naliehavá potreba zaradiť obnovu mokradí medzi priority a výzva, aby kompetentní podnikli kroky na ich záchranu," uzavrela Sedláková.
V spomínanom najvýznamnejšom vrchovisku s krovinovým a stromovým porastom a nerovnomerným povrchom, ktorý tvoria bulty, páperníky, rašeliníky a ploníky, sú bohato zastúpené i chránené druhy. "Ide o rojovník močiarny, čučoriedku barinnú a kľukvu močiarnu," vymenovala Sedláková. Pôvodné stohektárové územie tvorilo veľký komplex rašelinno-vrchoviskovej vegetácie. Po rekultivácii sa zachovali dve časti s rozlohou desať hektárov.
Najväčšie slatinné rašelinisko leží na Belianskych lúkach, rozlieha sa na 89 hektároch. Za najkrajšiu mokraď s výskytom chráneného druhu všivec žezlovitý považujú ochranári slatinné rašelinisko Vysoká bazička, ktoré je súčasťou Belianskych lúk. "Najbohatším výskytom andromédy sivolistej sa môže popýšiť vrchovisko s rozlohou len 0,32 hektára na Štrbskom Plese. Napriek nezastaviteľnej urbanizácii v tejto časti Tatier sa v morénach udržala voda a postupne vytvorila významné mokrade," doplnila botanička. Do územnej pôsobnosti Správy TANAP-u patria v okolí Gánoviec i mokrade so slanomilnými rastlinnými spoločenstvami, ktoré sú druhovo relatívne chudobné. Rastie tam však významný chránený druh sivuľka prímorská.
Mokrade patria podľa ochranárov k najohrozenejším ekosystémom na Zemi a zanikajú trikrát rýchlejšie ako lesy. Za posledné štyri desaťročia vymizlo najmenej 35 percent mokradí sveta a tento trend naďalej pokračuje. Pracovníci Správy TANAP-u preto na vzácnych územiach národného parku pravidelne rúbu náletové dreviny, kosia a odstraňujú biomasu.
Svetový deň mokradí si svet pripomína každoročne 2. februára od roku 1976, keď bol v iránskom Ramsare podpísaný Dohovor o mokradiach. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o tom, ako veľmi sú mokrade pre ľudstvo a pre planétu dôležité, a podporiť opatrenia, ktoré povedú k ich zachovaniu, rozumnému využívaniu a obnove. "Tohtoročným leitmotívom je naliehavá potreba zaradiť obnovu mokradí medzi priority a výzva, aby kompetentní podnikli kroky na ich záchranu," uzavrela Sedláková.
