Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa expertných podkladov mesta by náklady na zber a zhodnotenie BRKO nemali presiahnuť súčasné náklady na zber a zhodnotenie odpadov, keďže spracovanie BRKO je finančne menej náročné.
Autor TASR
Bratislava 6. augusta (TASR) – Hoci sa povinnosť zabezpečiť separovanie kuchynského odpadu týka hlavného mesta SR až od roku 2023, metropola sa pripravuje na zavedenie systému. "V súčasnosti realizujeme verejné obstarávanie na dokumentáciu, ktorá určí formu a frekvenciu zberu na území mesta a lokality zariadení na spracovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO)," informovala hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.
Po nastavení podmienok zberu bude mesto testovať systém v rámci pilotného projektu vo vybraných lokalitách, pustí sa tiež do prípravy jedného či viacerých zariadení na spracovanie BRKO.
Podľa expertných podkladov mesta by náklady na zber a zhodnotenie BRKO nemali presiahnuť súčasné náklady na zber a zhodnotenie odpadov, keďže spracovanie BRKO je finančne menej náročné ako spracovanie zmesového komunálneho odpadu v zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO). „Zavedením triedenia kuchynského bioodpadu sa zníži frekvencia zberu zmesového komunálneho odpadu a aj množstvo odpadov, ktoré pôjdu do ZEVO,“ pripomenula Rajčanová.
Preto mesto ani neuvažuje o zvyšovaní poplatkov, Rajčanová však pripomína, že cieľom mesta je do budúcnosti nastaviť spravodlivý systém platby odpadov, tzv. PAYT - Pay as you throw - "zaplať za to, čo vyhodíš", aby obyvatelia, ktorí poctivo odpady triedia a správajú sa zodpovedne, boli zvýhodnení oproti obyvateľom, ktorí produkujú veľké množstvo zmesového komunálneho odpadu. V prípade výstavby zariadení na spracovanie BRKO bude mesto hľadať možnosti externého financovania.
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Pre Bratislavu i Košice, ktoré pri zmesovom odpade využívajú zariadenie na energetické využitie odpadu platí výnimka do roku 2023, rovnako tak v prípade tých samospráv, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú, a území, kde nie je triedený zber technicky možný.
Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu.
Po nastavení podmienok zberu bude mesto testovať systém v rámci pilotného projektu vo vybraných lokalitách, pustí sa tiež do prípravy jedného či viacerých zariadení na spracovanie BRKO.
Podľa expertných podkladov mesta by náklady na zber a zhodnotenie BRKO nemali presiahnuť súčasné náklady na zber a zhodnotenie odpadov, keďže spracovanie BRKO je finančne menej náročné ako spracovanie zmesového komunálneho odpadu v zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO). „Zavedením triedenia kuchynského bioodpadu sa zníži frekvencia zberu zmesového komunálneho odpadu a aj množstvo odpadov, ktoré pôjdu do ZEVO,“ pripomenula Rajčanová.
Preto mesto ani neuvažuje o zvyšovaní poplatkov, Rajčanová však pripomína, že cieľom mesta je do budúcnosti nastaviť spravodlivý systém platby odpadov, tzv. PAYT - Pay as you throw - "zaplať za to, čo vyhodíš", aby obyvatelia, ktorí poctivo odpady triedia a správajú sa zodpovedne, boli zvýhodnení oproti obyvateľom, ktorí produkujú veľké množstvo zmesového komunálneho odpadu. V prípade výstavby zariadení na spracovanie BRKO bude mesto hľadať možnosti externého financovania.
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Pre Bratislavu i Košice, ktoré pri zmesovom odpade využívajú zariadenie na energetické využitie odpadu platí výnimka do roku 2023, rovnako tak v prípade tých samospráv, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú, a území, kde nie je triedený zber technicky možný.
Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu.
