Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po posúdení štúdie sa má rozhodnúť o účasti zástupcov štátu v orgánoch občianskeho združenia Národného kultúrneho a kongresového centra.
Autor TASR
Bratislava 24. augusta (TASR) – Prvý návrh štúdie uskutočniteľnosti pre vybudovanie Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC) v Bratislave odovzdalo občianske združenie NKKC v plánovanom termíne do 15. augusta Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR.
Štúdia je teraz v procese posudzovania zo strany ÚHP, počas ktorého môžu druženie vyzvať na doplnenie či dopracovanie niektorých jej častí. Pre TASR to za združenie uviedol Miroslav Križan.
„Po tomto procese hodnotenia zo strany ÚHP môžeme považovať štúdiu za finálnu a pripravenú na zverejnenie," podotkol.
Pracovná skupina v prípade štúdie realizovala prieskum trhu, v rámci ktorého oslovila 12 verejných a súkromných subjektov, medzi nimi mesto Bratislava, ministerstvo dopravy či ministerstvo kultúry.
„Cieľom bolo zistiť stav trhu a záujem o spoluprácu s naším združením na zámere realizácie NKKC. Môžeme potvrdiť, že v rámci tohto prieskumu trhu boli posudzované aj návrhy spoločností J&T Real Estate, Immocap a Incheba," skonštatoval Križan.
K téme kultúrneho a kongresového centra sa vyjadrili aj niektoré spoločnosti, ktoré majú o tento projekt záujem. Predstavili napríklad, ako by riešili výstavbu centra, čím je ich lokalita pre to výnimočná a predurčená. Niektorý z developerov sa aj sťažoval, že nedostal odpovede na otázky a žiadosti o spresnenie kritérií výberu lokality a partnera. Rovnako žiadal o to, aby štúdia uskutočniteľnosti bola spracovaná variantne, aby sa ukázalo, ktorá alternatíva je pre štát výhodná.
„Kým pre finančné skupiny je NKKC len jeden z ich developerských projektov s cieľom dosiahnuť ich obchodné ciele, na ktoré neváhajú využiť aj PR a marketingové nástroje, pre naše nezávislé občianske združenie, občiansku iniciatívu angažovaných ľudí, je to nekomerčný projekt," reagoval Križan. Okrem občianskych aktivistov sa na projekte podľa jeho slov spolupodieľajú aj medzinárodne uznávaní odborníci.
Cieľom podľa Križana je identifikovať projekt, ktorý bude spĺňať spoločenské a ekonomické prínosy pre krajinu. „V tejto fáze považujeme za profesionálne viesť odbornú diskusiu s ÚHP, Inštitútom kultúrnej politiky a ďalšími relevantnými verejnými inštitúciami," poznamenal. V prípade komunikácie s potenciálnymi partnermi občianske združenie neeviduje žiadnu nezodpovedanú otázku.
Vláda SR v septembri 2020 požiadala pre zámer výstavby NKKC v Bratislave ako prvú vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti. Ohodnotiť ju má následne ÚHP. Po posúdení štúdie sa má rozhodnúť o účasti zástupcov štátu v orgánoch občianskeho združenia NKKC. Následne má združenie predložiť štátu realizačný zámer vybudovania NKKC.
Vtedajší minister financií a súčasný premiér Eduard Heger (OĽANO) vyhlásil, že na základe štúdie bude známe, aký model spolupráce sa medzi štátom a súkromným sektorom zvolí a aká lokalita i prevedenie by bolo najvýhodnejšie. Je to podľa jeho slov prvý základ, aby sa Slovensko v zámere vybudovania NKKC mohlo posunúť ďalej.
Štúdia je teraz v procese posudzovania zo strany ÚHP, počas ktorého môžu druženie vyzvať na doplnenie či dopracovanie niektorých jej častí. Pre TASR to za združenie uviedol Miroslav Križan.
„Po tomto procese hodnotenia zo strany ÚHP môžeme považovať štúdiu za finálnu a pripravenú na zverejnenie," podotkol.
Pracovná skupina v prípade štúdie realizovala prieskum trhu, v rámci ktorého oslovila 12 verejných a súkromných subjektov, medzi nimi mesto Bratislava, ministerstvo dopravy či ministerstvo kultúry.
„Cieľom bolo zistiť stav trhu a záujem o spoluprácu s naším združením na zámere realizácie NKKC. Môžeme potvrdiť, že v rámci tohto prieskumu trhu boli posudzované aj návrhy spoločností J&T Real Estate, Immocap a Incheba," skonštatoval Križan.
K téme kultúrneho a kongresového centra sa vyjadrili aj niektoré spoločnosti, ktoré majú o tento projekt záujem. Predstavili napríklad, ako by riešili výstavbu centra, čím je ich lokalita pre to výnimočná a predurčená. Niektorý z developerov sa aj sťažoval, že nedostal odpovede na otázky a žiadosti o spresnenie kritérií výberu lokality a partnera. Rovnako žiadal o to, aby štúdia uskutočniteľnosti bola spracovaná variantne, aby sa ukázalo, ktorá alternatíva je pre štát výhodná.
„Kým pre finančné skupiny je NKKC len jeden z ich developerských projektov s cieľom dosiahnuť ich obchodné ciele, na ktoré neváhajú využiť aj PR a marketingové nástroje, pre naše nezávislé občianske združenie, občiansku iniciatívu angažovaných ľudí, je to nekomerčný projekt," reagoval Križan. Okrem občianskych aktivistov sa na projekte podľa jeho slov spolupodieľajú aj medzinárodne uznávaní odborníci.
Cieľom podľa Križana je identifikovať projekt, ktorý bude spĺňať spoločenské a ekonomické prínosy pre krajinu. „V tejto fáze považujeme za profesionálne viesť odbornú diskusiu s ÚHP, Inštitútom kultúrnej politiky a ďalšími relevantnými verejnými inštitúciami," poznamenal. V prípade komunikácie s potenciálnymi partnermi občianske združenie neeviduje žiadnu nezodpovedanú otázku.
Vláda SR v septembri 2020 požiadala pre zámer výstavby NKKC v Bratislave ako prvú vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti. Ohodnotiť ju má následne ÚHP. Po posúdení štúdie sa má rozhodnúť o účasti zástupcov štátu v orgánoch občianskeho združenia NKKC. Následne má združenie predložiť štátu realizačný zámer vybudovania NKKC.
Vtedajší minister financií a súčasný premiér Eduard Heger (OĽANO) vyhlásil, že na základe štúdie bude známe, aký model spolupráce sa medzi štátom a súkromným sektorom zvolí a aká lokalita i prevedenie by bolo najvýhodnejšie. Je to podľa jeho slov prvý základ, aby sa Slovensko v zámere vybudovania NKKC mohlo posunúť ďalej.
