Bratislava 2. apríla (TASR) - Sedemdesiat rokov po oslobodení Bratislavy Červenou armádou zostalo v slovenskej metropole len zopár pamiatok, ktoré by túto dejinnú udalosť pripomínali aj mladším generáciám, uvádza denník PRAVDA. Stále sa síce týči pylón pamätníka na Slavíne, ale niekdajšie názvy ulíc či stavebných dominánt súvisiace s oslobodením sa postupne stratili. Niektoré zmizli nenávratne. Podľa historika Dušana Kováča je to škoda.

"Je úplne namieste, aby napríklad velitelia, ktorí sa priamo podieľali na oslobodzovacích bojoch, mali v Bratislave svoju ulicu," myslí si. Z Bratislavy po novembrovej revolúcii bez náhrady zmizlo Námestie 4. apríla aj ulica Červenej armády, ktoré podľa vtedajších otcov mesta vznikli "ideologickým rozhodnutím". Tiež sa im vrátili historické pomenovania Hlavné námestie a Grösslingová. Podľa Kováča opäť celkom férovo, hoci, ako dodáva, aj odstránené názvy by si možno rovnako zaslúžili ekvivalent v iných štvrtiach mesta.

Podľa riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislava Mičeva, by Bratislava nemala zabúdať ani na fakt, že je hlavným mestom celého štátu. "Preto by v nej nemali chýbať ani pamiatky na SNP či Karpatsko-dukliansku operáciu," domnieva sa.

Dnešní mladí netušia, že na Račianskom mýte bol kedysi frontový cintorín a hroby sa kopali aj pred dnešným Prezidentským palácom. Mnohé pamätné tabule súvisiace s vojnou skončili v zberni surovín. Téme sa denník venuje na šiestej strane v článku s názvom "Z Bratislavy miznú symboly oslobodenia".