Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Envirorezort v utorok (16. 6.) informoval o tom, že po zonácii Národného parku Muránska planina by až 50 percent národného parku malo tvoriť bezzásahové územie.
Autor TASR
,aktualizované Tisovec 17. júna (TASR) - Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) navrhne zastaviť aktuálny proces zonácie Národného parku (NP) Muránska planina. Povedal to na tlačovej konferencii po rokovaní o budúcnosti národného parku v Tisovci, okres Rimavská Sobota. O zámere informoval už premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), podrobnejšie mu ho vysvetlí po návrate do Bratislavy.
"Tento proces musíme okamžite zastaviť a sadnúť si za rokovací stôl s tými ľuďmi," povedal Kollár, podľa ktorého však k zonácii dôjsť musí. Len si treba stanoviť postup korektný k ľuďom, ktorí tam žijú a pracujú. Varuje pred stratou pracovných miest aj peňazí pre samosprávy. Kollár kritizuje, že by polovica územia mala byť bezzásahová s možnosťou ďalšieho rozšírenia.
Predseda parlamentu poukázal aj na petíciu, ktorú podpísalo 7000 ľudí. Zdôrazňuje potrebu rokovať so samosprávami a nerozhodovať o nich od stola. "Budem bojovať za to, aby sme to urobili citlivo," podotkol Kollár.
Envirorezort v utorok (16. 6.) informoval o tom, že po zonácii Národného parku Muránska planina by až 50 percent národného parku malo tvoriť bezzásahové územie. Z toho 93 percent na štátnych pozemkoch v správe Lesov SR, sedem percent patrí neštátnym vlastníkom, s ktorými chce envirorezort pokračovať v rokovaniach. Šéf rezortu Ján Budaj (OĽaNO) avizoval, že chce rokovať aj s predstaviteľmi jednotlivých samospráv v lokalite.
"Sú nositeľmi veľkej šance, ktorá prináša zmenu prístupu k národnému parku, ktorý nebude vnímaný len ako uzatvorené územie," poznamenal. Na margo petície, ktorá vznikla, Budaj skonštatoval, že stále sú ľudia, ktorí vidia "budúcnosť kraja vo vyrúbaní krásneho kúta Slovenska".
Kollárovu aktivitu nechcel šéf envirorezortu komentovať. "Som presvedčený, že ten región si zaslúži podporu vlády a že jeho záchranu a ochranu jeho prírodných hodnôt dokážeme zladiť so socioekonomickým rozvojom," skonštatoval po rokovaní vlády. Z fondov MŽP môžu podľa jeho slov pomôcť v regióne napríklad pri projektoch týkajúcich sa odpadového hospodárenia alebo energetického zatepľovania či iných projektoch, ktoré pozdvihnú daný región.
"Tento proces musíme okamžite zastaviť a sadnúť si za rokovací stôl s tými ľuďmi," povedal Kollár, podľa ktorého však k zonácii dôjsť musí. Len si treba stanoviť postup korektný k ľuďom, ktorí tam žijú a pracujú. Varuje pred stratou pracovných miest aj peňazí pre samosprávy. Kollár kritizuje, že by polovica územia mala byť bezzásahová s možnosťou ďalšieho rozšírenia.
Predseda parlamentu poukázal aj na petíciu, ktorú podpísalo 7000 ľudí. Zdôrazňuje potrebu rokovať so samosprávami a nerozhodovať o nich od stola. "Budem bojovať za to, aby sme to urobili citlivo," podotkol Kollár.
Envirorezort v utorok (16. 6.) informoval o tom, že po zonácii Národného parku Muránska planina by až 50 percent národného parku malo tvoriť bezzásahové územie. Z toho 93 percent na štátnych pozemkoch v správe Lesov SR, sedem percent patrí neštátnym vlastníkom, s ktorými chce envirorezort pokračovať v rokovaniach. Šéf rezortu Ján Budaj (OĽaNO) avizoval, že chce rokovať aj s predstaviteľmi jednotlivých samospráv v lokalite.
"Sú nositeľmi veľkej šance, ktorá prináša zmenu prístupu k národnému parku, ktorý nebude vnímaný len ako uzatvorené územie," poznamenal. Na margo petície, ktorá vznikla, Budaj skonštatoval, že stále sú ľudia, ktorí vidia "budúcnosť kraja vo vyrúbaní krásneho kúta Slovenska".
Kollárovu aktivitu nechcel šéf envirorezortu komentovať. "Som presvedčený, že ten región si zaslúži podporu vlády a že jeho záchranu a ochranu jeho prírodných hodnôt dokážeme zladiť so socioekonomickým rozvojom," skonštatoval po rokovaní vlády. Z fondov MŽP môžu podľa jeho slov pomôcť v regióne napríklad pri projektoch týkajúcich sa odpadového hospodárenia alebo energetického zatepľovania či iných projektoch, ktoré pozdvihnú daný región.
