Menej ako 50-percentnú voličskú účasť prieskum zistil v ôsmich krajinách, okrem iného aj v Česku (27 percent) a Francúzsku (40 percent).
Autor TASR
,aktualizované Brusel 6. januára (TASR) - Slovensko sa opäť ocitlo na chvoste rebríčka členských krajín EÚ čo sa týka účasti na voľbách v Európskom parlamente (EP). V utorok zverejnený prieskum Eurobarometra naznačil, že len 26 percent Slovákov má záujem zúčastniť sa v júni 2024 na eurovoľbách, a to aj napriek tomu, že až 82 percent Slovákov tvrdí, že aktivity EÚ majú dopad na ich každodenný život, informuje spravodajca TASR.
Jarný prieskum Eurobarometra bol vykonaný v 27 členských štátoch EÚ v období od 2. do 26. marca na vzorke 26.376 respondentov. Vyplýva z neho, že rok pred voľbami do EP (6. - 9. júna 2024) záujem o ne vzrástol. Ochotu prísť k urnám vyjadrilo 56 percent občanov krajín EÚ, avšak s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi. Na Slovensku o eurovoľby prejavilo záujem len 26 percent respondentov, čo je pokles o štyri percentuálne body voči prieskumu z roku 2018).
Menej ako 50-percentnú voličskú účasť prieskum zistil v ôsmich krajinách, okrem iného aj v Česku (27 percent) a Francúzsku (40 percent). Najvyššia voličská účasť sa črtá v Holandsku (75 percent), Írsku (66 percent) a Nemecku (65 percent)
Približne dve tretiny respondentov z celej EÚ (67 percent) a väčšina opýtaných na Slovensku (57 percent) uviedli, že ak by sa voľby konali na budúci týždeň, pravdepodobne by išli voliť.
Prieskum potvrdil, že občania EÚ považujú demokraciu za najdôležitejšiu hodnotu, ktorú má EP obhajovať: tvrdí to 37 percent respondentov. Nasledujú ochrana ľudských práv v EÚ a na celom svete (28 percent) a sloboda prejavu a myslenia (27 percent).
Na Slovensku je poradie tém, ktoré by mal EP obhajovať, iné: prvá je sloboda pohybu a sloboda prejavu a myslenia (zhodne po 32 percent), na druhom mieste je ochrana ľudských práv (30 percent), kým obrana demokracie skončila až na treťom mieste (25 percent).
Spokojnosť s fungovaním demokracia v EÚ vyjadrilo 54 percent opýtaných z celej Únie a 37 percent Slovákov. Občania EÚ ako celku sú najviac spokojní so slobodnými a spravodlivými voľbami (70 percent EÚ, 57 percent SR), slobodou prejavu (70 percent EÚ, 53 percent SR) a dodržiavaním základných práv (66 percent EÚ, 50 percent SR).
S možnosťou občanov zúčastňovať sa na politickom živote vyjadrilo spokojnosť 61 percent respondentov v EÚ a 55 percent Slovákov, spokojných s rozmanitosťou médií je 60 percent opýtaných v EÚ a 53 percent na Slovensku.
Občania sú menej spokojní s bojom proti dezinformáciám (41 percent v EÚ, 29 percent Slovákov) a stavom korupcie (35 percent v EÚ, 24 percent v SR).
Prevažná väčšina občanov EÚ si je vedomá jej dosahu na ich každodenný život: tvrdí to 71 percent občanov EÚ, na Slovensku si to uvedomuje až 82 percent opýtaných, pričom 21 percent Slovákov považuje tento vplyv za výrazný.
Európania si všímajú aj činnosť EP: 62 percent respondentov z EÚ uviedlo, že v poslednom čase o ňom počuli, na Slovensku o europarlamente niečo nedávno počulo, čítalo alebo zaregistrovalo v médiách 72 percent opýtaných.
Z rôznych oblastí politiky sú občania EÚ najviac spokojní s podporou Ukrajiny — spokojnosť vyjadrilo 69 percent opýtaných. Najnižšia miera spokojnosti bola zaznamenaná na Slovensku (45 percent) a v Grécku (48 percent), najvyššia v Holandsku (90 percent) a Švédsku, Fínsku a Írsku (zhodne 87 percent).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Jarný prieskum Eurobarometra bol vykonaný v 27 členských štátoch EÚ v období od 2. do 26. marca na vzorke 26.376 respondentov. Vyplýva z neho, že rok pred voľbami do EP (6. - 9. júna 2024) záujem o ne vzrástol. Ochotu prísť k urnám vyjadrilo 56 percent občanov krajín EÚ, avšak s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi. Na Slovensku o eurovoľby prejavilo záujem len 26 percent respondentov, čo je pokles o štyri percentuálne body voči prieskumu z roku 2018).
Menej ako 50-percentnú voličskú účasť prieskum zistil v ôsmich krajinách, okrem iného aj v Česku (27 percent) a Francúzsku (40 percent). Najvyššia voličská účasť sa črtá v Holandsku (75 percent), Írsku (66 percent) a Nemecku (65 percent)
Približne dve tretiny respondentov z celej EÚ (67 percent) a väčšina opýtaných na Slovensku (57 percent) uviedli, že ak by sa voľby konali na budúci týždeň, pravdepodobne by išli voliť.
Prieskum potvrdil, že občania EÚ považujú demokraciu za najdôležitejšiu hodnotu, ktorú má EP obhajovať: tvrdí to 37 percent respondentov. Nasledujú ochrana ľudských práv v EÚ a na celom svete (28 percent) a sloboda prejavu a myslenia (27 percent).
Na Slovensku je poradie tém, ktoré by mal EP obhajovať, iné: prvá je sloboda pohybu a sloboda prejavu a myslenia (zhodne po 32 percent), na druhom mieste je ochrana ľudských práv (30 percent), kým obrana demokracie skončila až na treťom mieste (25 percent).
Spokojnosť s fungovaním demokracia v EÚ vyjadrilo 54 percent opýtaných z celej Únie a 37 percent Slovákov. Občania EÚ ako celku sú najviac spokojní so slobodnými a spravodlivými voľbami (70 percent EÚ, 57 percent SR), slobodou prejavu (70 percent EÚ, 53 percent SR) a dodržiavaním základných práv (66 percent EÚ, 50 percent SR).
S možnosťou občanov zúčastňovať sa na politickom živote vyjadrilo spokojnosť 61 percent respondentov v EÚ a 55 percent Slovákov, spokojných s rozmanitosťou médií je 60 percent opýtaných v EÚ a 53 percent na Slovensku.
Občania sú menej spokojní s bojom proti dezinformáciám (41 percent v EÚ, 29 percent Slovákov) a stavom korupcie (35 percent v EÚ, 24 percent v SR).
Prevažná väčšina občanov EÚ si je vedomá jej dosahu na ich každodenný život: tvrdí to 71 percent občanov EÚ, na Slovensku si to uvedomuje až 82 percent opýtaných, pričom 21 percent Slovákov považuje tento vplyv za výrazný.
Európania si všímajú aj činnosť EP: 62 percent respondentov z EÚ uviedlo, že v poslednom čase o ňom počuli, na Slovensku o europarlamente niečo nedávno počulo, čítalo alebo zaregistrovalo v médiách 72 percent opýtaných.
Z rôznych oblastí politiky sú občania EÚ najviac spokojní s podporou Ukrajiny — spokojnosť vyjadrilo 69 percent opýtaných. Najnižšia miera spokojnosti bola zaznamenaná na Slovensku (45 percent) a v Grécku (48 percent), najvyššia v Holandsku (90 percent) a Švédsku, Fínsku a Írsku (zhodne 87 percent).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)