Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákon roka počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou aj zvýšenie príplatkov za nočnú prácu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. decembra (TASR) - Prezident SR Andrej Kiska podpísal rozpočet verejnej správy na budúci rok. Deficit verejných financií má v roku 2018 prvýkrát klesnúť pod hranicu 1 % na úroveň 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku sa má schodok znížiť na 0,1 % HDP, v roku 2020 je cieľom vyrovnaná bilancia.
Pri dosiahnutí týchto cieľov rozpočet počíta s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.
Samotný štátny rozpočet má v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 1,973 miliardy eur. Jeho celkové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 13,983 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 15,956 miliardy eur.
Základom pre vypracovanie rozpočtu bola makroekonomická prognóza, ktorá na budúci rok počíta s rastom slovenskej ekonomiky na úrovni 4,2 %. Za zrýchlením rastu slovenského hospodárstva oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu.
"Môžeme hovoriť o zdravom ekonomickom raste, ktorý je založený na domácej spotrebe. Sú v ňom zahrnuté aj kľúčové investície," priblížil ešte počas rokovania o návrhu v parlamente minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Zákon roka počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov.
"V návrhu rozpočtu je množstvo priorít. Ide napríklad o krytie záväzku o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe. Sú tu veľké investičné projekty, ktoré sú nadotované v našich rezervách. Sú v ňom premietnuté napríklad aj prijaté legislatívne zmeny v oblasti sociálneho poistenia, zákona o službách zamestnanosti a ďalších. Sú to masívne zákony aj z pohľadu vplyvov na verejné financie," priblížil Kažimír.
Vyčíslil, že rastú zdroje aj na financovanie vzdelávania.
Poslanci v parlamente k návrhu štátneho rozpočtu schválili aj pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, ktorý vytvára možnosť prevziať rámcový úver od Európskej investičnej banky (EIB) v objeme do 300 miliónov eur.
Počas rokovania v Národnej rade mali výhrady k návrhu rozpočtu viacerí opoziční poslanci. Ministrovi financií Kažimírovi vyčítali najmä odsúvanie konsolidačných plánov a dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia na neskoršie, ako sľuboval v minulosti.
Pri dosiahnutí týchto cieľov rozpočet počíta s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.
Samotný štátny rozpočet má v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 1,973 miliardy eur. Jeho celkové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 13,983 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 15,956 miliardy eur.
Základom pre vypracovanie rozpočtu bola makroekonomická prognóza, ktorá na budúci rok počíta s rastom slovenskej ekonomiky na úrovni 4,2 %. Za zrýchlením rastu slovenského hospodárstva oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu.
"Môžeme hovoriť o zdravom ekonomickom raste, ktorý je založený na domácej spotrebe. Sú v ňom zahrnuté aj kľúčové investície," priblížil ešte počas rokovania o návrhu v parlamente minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Zákon roka počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov.
"V návrhu rozpočtu je množstvo priorít. Ide napríklad o krytie záväzku o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe. Sú tu veľké investičné projekty, ktoré sú nadotované v našich rezervách. Sú v ňom premietnuté napríklad aj prijaté legislatívne zmeny v oblasti sociálneho poistenia, zákona o službách zamestnanosti a ďalších. Sú to masívne zákony aj z pohľadu vplyvov na verejné financie," priblížil Kažimír.
Vyčíslil, že rastú zdroje aj na financovanie vzdelávania.
Poslanci v parlamente k návrhu štátneho rozpočtu schválili aj pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, ktorý vytvára možnosť prevziať rámcový úver od Európskej investičnej banky (EIB) v objeme do 300 miliónov eur.
Počas rokovania v Národnej rade mali výhrady k návrhu rozpočtu viacerí opoziční poslanci. Ministrovi financií Kažimírovi vyčítali najmä odsúvanie konsolidačných plánov a dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia na neskoršie, ako sľuboval v minulosti.
