Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lučanský uviedol že, nemá dôveru súčasného vedenia ministerstva vnútra a ono zase nemá tú jeho.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. júna (TASR) - Prezident Policajného zboru Milan Lučanský odstupuje z funkcie. Požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru k 31. augustu. Informoval o tom v utorok na sociálnej sieti. Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) jeho žiadosť prijal.
Ako uviedol, nemá dôveru súčasného vedenia ministerstva vnútra a ono zase nemá tú jeho. Spolupráca podľa slov Lučanského musí byť založená na vzájomnom rešpekte. "Uznávam, že vnímam Romana Mikulca ako korektného človeka, ale neuznávam ho ako ministra vnútra," povedal s tým, že ich pohľady na ďalší chod polície sú rozdielne a ich názory na viacero tém sú odlišné.
"Nechcem niesť zodpovednosť za to, že vedenie ministerstva vnútra politizuje políciu. Je to veľký krok späť. Zvážil som všetky možnosti, ktoré mi zákon ponúka. Premyslel som si svoj krok zo všetkých strán," doplnil.
Lučanský poznamenal, že mu znemožňovali jeho prácu aj odoberaním právomocí v uplynulých mesiacoch. Zasahovať to malo až do bežného chodu Policajného zboru. Podľa jeho informácií by mohli jeho príklad odchodu z polície nasledovať aj iní policajti, chce však aby zostali.
Padla aj otázka na jeho možnú účasť v novej politickej strane Petra Pellegriniho. "Neviem, či som stotožnený s tým, že by som aktívne vstupoval do politiky," odpovedal Lučanský. Svoj odchod takýmto spôsobom nečakal.
Mikulec poďakoval Lučanskému za jeho prácu. "Hoci sa s pánom Lučanským v mnohých témach zhodujeme, existuje aj viacero oblastí, v ktorých máme odlišný názor na to, ako by mal Policajný zbor vyzerať a fungovať," uviedol Mikulec. Verí, že dokážu konštruktívne fungovať aj zvyšné dva mesiace, vzhľadom na situáciu s novým koronavírusom.
Lučanský zastával funkciu policajného prezidenta od 1. júna 2018, keď nahradil Tibora Gašpara. SR mala od svojho vzniku, vrátane Lučanského, 11 policajných prezidentov. Policajného prezidenta vymenúva po zmenách, ktoré presadila bývalá vláda, na štyri roky minister na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru. Na jeho ustanovenie do funkcie je teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra.
Ako uviedol, nemá dôveru súčasného vedenia ministerstva vnútra a ono zase nemá tú jeho. Spolupráca podľa slov Lučanského musí byť založená na vzájomnom rešpekte. "Uznávam, že vnímam Romana Mikulca ako korektného človeka, ale neuznávam ho ako ministra vnútra," povedal s tým, že ich pohľady na ďalší chod polície sú rozdielne a ich názory na viacero tém sú odlišné.
"Nechcem niesť zodpovednosť za to, že vedenie ministerstva vnútra politizuje políciu. Je to veľký krok späť. Zvážil som všetky možnosti, ktoré mi zákon ponúka. Premyslel som si svoj krok zo všetkých strán," doplnil.
PREČÍTAJTE SI AJ: REAKCIE na odchod prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského
Lučanský poznamenal, že mu znemožňovali jeho prácu aj odoberaním právomocí v uplynulých mesiacoch. Zasahovať to malo až do bežného chodu Policajného zboru. Podľa jeho informácií by mohli jeho príklad odchodu z polície nasledovať aj iní policajti, chce však aby zostali.
Padla aj otázka na jeho možnú účasť v novej politickej strane Petra Pellegriniho. "Neviem, či som stotožnený s tým, že by som aktívne vstupoval do politiky," odpovedal Lučanský. Svoj odchod takýmto spôsobom nečakal.
Mikulec poďakoval Lučanskému za jeho prácu. "Hoci sa s pánom Lučanským v mnohých témach zhodujeme, existuje aj viacero oblastí, v ktorých máme odlišný názor na to, ako by mal Policajný zbor vyzerať a fungovať," uviedol Mikulec. Verí, že dokážu konštruktívne fungovať aj zvyšné dva mesiace, vzhľadom na situáciu s novým koronavírusom.
Lučanský zastával funkciu policajného prezidenta od 1. júna 2018, keď nahradil Tibora Gašpara. SR mala od svojho vzniku, vrátane Lučanského, 11 policajných prezidentov. Policajného prezidenta vymenúva po zmenách, ktoré presadila bývalá vláda, na štyri roky minister na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru. Na jeho ustanovenie do funkcie je teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra.
