Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Slovensko

Prezidentka podpísala novelu školského zákona

Na archívnej snímke prezidentka Z. Čaputová. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Ministerstvo školstva má podľa novely obstarávať materiálno-technické vybavenie školám "priamo", nie formou poskytovania finančných prostriedkov na tento účel.

Bratislava 8. novembra (TASR) - Zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách či komplexná zmena systému poradenstva a prevencie. Aj to sú ciele novely školského zákona, ktorú v pondelok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Novelou sa má docieliť, aby žiak mohol vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

Školský klub detí sa bude môcť členiť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení má byť najviac 26. Počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami má byť rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú. Zmeniť sa majú aj prijímacie konania na stredné školy. Tie majú zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť výber strednej školy.

Dopĺňajú sa aj definície pojmov, napríklad pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program či inkluzívne vzdelávanie. Spresňuje sa aj definícia národnostnej školy tak, aby jednou z podmienok bolo, že sa v jazyku národnostnej menšiny vzdeláva najmenej v jednej triede. Zavádza sa i nový pojem národnostná trieda.

Štátne vzdelávacie programy sa po novom majú členiť na vzdelávacie cykly. V platnosti má ostať, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.

Určuje sa aj najvyšší počet žiakov v triede základnej školy, pričom 24 ich bude môcť byť v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy. "Maximálne 25 žiakov môže byť v triede prvého až štvrtého ročníka a 29 žiakov na druhom stupni základnej školy," píše sa v návrhu.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Milan Kapusta


Zmena sa má týkať i systému poradenstva a prevencie, ktorý sa má transformovať. Po novom má fungovať prepojenosť systému v piatich nadväzujúcich podporných úrovniach. Prvú budú tvoriť pedagogickí a odborní zamestnanci školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Podpornú úroveň tretieho stupňa budú vykonávať odborní zamestnanci centra poradenstva a prevencie. V prípade činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa ju vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie a nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie. Cieľom novely je i rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia.

Ministerstvo školstva má podľa novely obstarávať materiálno-technické vybavenie školám "priamo", nie formou poskytovania finančných prostriedkov na tento účel. Novela tiež hovorí o tom, že dieťa so zdravotným znevýhodnením by mohlo plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne. Zavádza sa tiež, že v materskej, základnej a strednej škole môže pôsobiť aj školský podporný tím.