Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správu aktualizujeme.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 16. novembra (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyzvala k spomienke na 17. november spôsobom hodným étosu Novembra '89, teda ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie, či vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili. Povedala to v predvečer výročia Nežnej revolúcie v RTVS.
V súčasnosti vidí príležitosť uvedomiť si, že sloboda môže mať limity aj v demokracii. Poukázala na potrebu dočasne obmedziť niektoré práva a slobody v záujme ochrany zdravia. Vyzvala k súdržnosti a na základe posledných čísel v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 vyjadrila nádej, že pandémiu vieme dostať pod kontrolu.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyzvala politikov k zdržanlivému a primeranému prístupu. Ľudia podľa nej nesmú mať pocit, že svojím správaním majú dokazovať občiansku poslušnosť, ale že časť svojich práv a slobôd odovzdávajú pre vyšší cieľ, na primeraný čas a v nevyhnutnom rozsahu.
„Inak si neuvedomia rozdiel medzi neslobodou, ktorej koniec si zajtra pripomenieme a demokraciou, ktorej návrat v tento deň oslávime," vyhlásila v príhovore v RTVS v predvečer výročia Nežnej revolúcie.
V súčasnosti vidí príležitosť uvedomiť si, že sloboda môže mať limity aj v demokracii. Poukázala na potrebu dočasne obmedziť niektoré práva a slobody v záujme ochrany zdravia. Vyzvala k súdržnosti a na základe posledných čísel v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 vyjadrila nádej, že pandémiu vieme dostať pod kontrolu.
Prezidentka vyzvala politikov k primeranému a zdržanlivému prístupu
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyzvala politikov k zdržanlivému a primeranému prístupu. Ľudia podľa nej nesmú mať pocit, že svojím správaním majú dokazovať občiansku poslušnosť, ale že časť svojich práv a slobôd odovzdávajú pre vyšší cieľ, na primeraný čas a v nevyhnutnom rozsahu.
„Inak si neuvedomia rozdiel medzi neslobodou, ktorej koniec si zajtra pripomenieme a demokraciou, ktorej návrat v tento deň oslávime," vyhlásila v príhovore v RTVS v predvečer výročia Nežnej revolúcie.
Príhovor prezidentky SR, Zuzany Čaputovej, v plnom znení:
Vážení spoluobčania,
zajtra si spolu pripomenieme výročie 17. novembra, významný deň, akých je v našich dejinách málo. Navyše deň, ktorý má ešte stále väčšina z nás v živej pamäti. Pripomeňme si ho, prosím, spôsobom hodným étosu Novembra '89, teda ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie a vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili.
V našej pamäti opäť ožívajú spomienky. Na ktorom mieste námestia sme v tých chladných novembrových dňoch stáli. Na slová z tribún a na heslá, ktoré sme skandovali. Na plagáty vo výkladoch a na usmiate tváre ľudí, z ktorých postupne opadával strach. Zažili sme pocit, ktorý mnohým generáciám pred nami nebol dopriaty. Stali sme sa svedkami aj aktérmi veľkej dejinnej udalosti – pádu totalitného režimu.
Tak ako v novembri roku 1989, aj teraz žijeme čas, ktorý je pre nás všetkých hodinou pravdy. Obdobie historickej skúšky, ktorá od nás vyžaduje, aby sme zo seba dostali to najlepšie, aby sme v nej obstáli tak, ako sme obstáli v novembri pred tridsaťjeden rokmi.
November '89 bol spojený s túžbou po slobode. Dnes však vidíme a máme príležitosť si v plnej miere uvedomiť, že sloboda môže mať svoje limity aj v demokracii. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, dnes zažívame, že bolo nevyhnutné naše práva a slobody dočasne obmedziť kvôli ochrane inej dôležitej hodnoty, a to života a zdravia. Pre všetkých ľudí na Slovensku je to úplne sa potrebujeme vyrovnať.
Keďže sa dnes pohybujeme v oblasti obmedzovania ústavou garantovaných základných práv a slobôd, musí byť zdržanlivý a primeraný aj prístup politikov. Ľudia nesmú mať pocit, že svojim správaním majú dokazovať občiansku poslušnosť, ale že časť svojich práv a slobôd odovzdávajú pre vyšší cieľ, aj to len na primeraný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Inak si neuvedomia rozdiel medzi neslobodou, ktorej koniec si zajtra pripomenieme a demokraciou, ktorej návrat v tento deň oslávime.
Vážení spoluobčania,
chápem, že mnohí z vás sa v tomto čase boja s pandémiou obávate o svoje zdravie, o svoje živobytie, že mnohí z vás cítite zmätok a rozčarovanie z neistoty, ktorej čelíme. Občas cítim frustráciu, že ako priamo volená hlava štátu nemám právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu. Rovnako, ako mnohí z vás, aj ja mám pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cítim neistotu, keď nie sú opreté o vedecké poznanie. Zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné. A tiež sklamanie zo zhoršujúcej sa politickej kultúry, ktorej súčasťou sa stávajú osobné útoky, či vulgarizmy.
V predvečer výročia si kladiem otázku, ako nám pri tom môže pomôcť skúsenosť z Novembra '89?
Som presvedčená, že je nevyhnutné rešpektovať demokratické pravidlá aj vtedy, či dokonca najmä vtedy, keď sa nachádzame v kritickej situácii, akou riešenie pandémie bez pochýb je. A teda aj vtedy, ak nie sme stotožnení s chodom vecí. Rešpekt k pravidlám je neviditeľná niť držiaca spoločenstvo pokope a prispieva k vzájomnej dôvere. Možno sa vám zdá tento prístup príliš nežný, ale presne tak sa nazýva aj revolúcia z roku 1989, kedy sme pokojnou cestou dosiahli zmenu režimu. Nežnosť a slušnosť totiž nie je slabosť.
Ďalším aktuálnym poučením z Novembra '89 je spomienka na silnú emóciu z tých dní. Máme stále v živej pamäti, ako nás tie krízové udalosti zblížili a s trochou pátosu sa dá povedať, že sme boli k sebe lepší. Spoločnosť sa v ťažkej chvíli zomkla v jednom spoločnom úsilí - dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Práve preto držme spolu. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť.
Nie je Slovensko za a proti rúškam, za alebo proti opatreniam. Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu.
V neposlednom rade nám November '89 k dnešku tiež odkazuje, aby sme boli plnoprávnymi občanmi. Aby sme si kládli otázky, aby sme kriticky mysleli, aby sme si poznaním vytvárali názor a slobodne ho komunikovali. Lebo presne to je v demokratickej spoločnosti, ktorú nám november priniesol, správne.
Vážení spoluobčania,
už dlhé mesiace nežijeme svoj obvyklý život, ale posledné čísla o výskyte nakazených nám dávajú nádej, že pandémiu vieme dostať pod kontrolu. Situácia v ktorej sme, určite raz pominie a vrátime sa k radostiam života tak ako pred pandémiou. Som presvedčená, že ako spoločenstvo máme na to, aby sme v kritickom čase konali rozhodne, múdro a zodpovedne.
Vážení spoluobčania,
zajtra si spolu pripomenieme výročie 17. novembra, významný deň, akých je v našich dejinách málo. Navyše deň, ktorý má ešte stále väčšina z nás v živej pamäti. Pripomeňme si ho, prosím, spôsobom hodným étosu Novembra '89, teda ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie a vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili.
V našej pamäti opäť ožívajú spomienky. Na ktorom mieste námestia sme v tých chladných novembrových dňoch stáli. Na slová z tribún a na heslá, ktoré sme skandovali. Na plagáty vo výkladoch a na usmiate tváre ľudí, z ktorých postupne opadával strach. Zažili sme pocit, ktorý mnohým generáciám pred nami nebol dopriaty. Stali sme sa svedkami aj aktérmi veľkej dejinnej udalosti – pádu totalitného režimu.
Tak ako v novembri roku 1989, aj teraz žijeme čas, ktorý je pre nás všetkých hodinou pravdy. Obdobie historickej skúšky, ktorá od nás vyžaduje, aby sme zo seba dostali to najlepšie, aby sme v nej obstáli tak, ako sme obstáli v novembri pred tridsaťjeden rokmi.
November '89 bol spojený s túžbou po slobode. Dnes však vidíme a máme príležitosť si v plnej miere uvedomiť, že sloboda môže mať svoje limity aj v demokracii. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, dnes zažívame, že bolo nevyhnutné naše práva a slobody dočasne obmedziť kvôli ochrane inej dôležitej hodnoty, a to života a zdravia. Pre všetkých ľudí na Slovensku je to úplne sa potrebujeme vyrovnať.
Keďže sa dnes pohybujeme v oblasti obmedzovania ústavou garantovaných základných práv a slobôd, musí byť zdržanlivý a primeraný aj prístup politikov. Ľudia nesmú mať pocit, že svojim správaním majú dokazovať občiansku poslušnosť, ale že časť svojich práv a slobôd odovzdávajú pre vyšší cieľ, aj to len na primeraný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Inak si neuvedomia rozdiel medzi neslobodou, ktorej koniec si zajtra pripomenieme a demokraciou, ktorej návrat v tento deň oslávime.
Vážení spoluobčania,
chápem, že mnohí z vás sa v tomto čase boja s pandémiou obávate o svoje zdravie, o svoje živobytie, že mnohí z vás cítite zmätok a rozčarovanie z neistoty, ktorej čelíme. Občas cítim frustráciu, že ako priamo volená hlava štátu nemám právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu. Rovnako, ako mnohí z vás, aj ja mám pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cítim neistotu, keď nie sú opreté o vedecké poznanie. Zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné. A tiež sklamanie zo zhoršujúcej sa politickej kultúry, ktorej súčasťou sa stávajú osobné útoky, či vulgarizmy.
V predvečer výročia si kladiem otázku, ako nám pri tom môže pomôcť skúsenosť z Novembra '89?
Som presvedčená, že je nevyhnutné rešpektovať demokratické pravidlá aj vtedy, či dokonca najmä vtedy, keď sa nachádzame v kritickej situácii, akou riešenie pandémie bez pochýb je. A teda aj vtedy, ak nie sme stotožnení s chodom vecí. Rešpekt k pravidlám je neviditeľná niť držiaca spoločenstvo pokope a prispieva k vzájomnej dôvere. Možno sa vám zdá tento prístup príliš nežný, ale presne tak sa nazýva aj revolúcia z roku 1989, kedy sme pokojnou cestou dosiahli zmenu režimu. Nežnosť a slušnosť totiž nie je slabosť.
Ďalším aktuálnym poučením z Novembra '89 je spomienka na silnú emóciu z tých dní. Máme stále v živej pamäti, ako nás tie krízové udalosti zblížili a s trochou pátosu sa dá povedať, že sme boli k sebe lepší. Spoločnosť sa v ťažkej chvíli zomkla v jednom spoločnom úsilí - dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Práve preto držme spolu. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť.
Nie je Slovensko za a proti rúškam, za alebo proti opatreniam. Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu.
V neposlednom rade nám November '89 k dnešku tiež odkazuje, aby sme boli plnoprávnymi občanmi. Aby sme si kládli otázky, aby sme kriticky mysleli, aby sme si poznaním vytvárali názor a slobodne ho komunikovali. Lebo presne to je v demokratickej spoločnosti, ktorú nám november priniesol, správne.
Vážení spoluobčania,
už dlhé mesiace nežijeme svoj obvyklý život, ale posledné čísla o výskyte nakazených nám dávajú nádej, že pandémiu vieme dostať pod kontrolu. Situácia v ktorej sme, určite raz pominie a vrátime sa k radostiam života tak ako pred pandémiou. Som presvedčená, že ako spoločenstvo máme na to, aby sme v kritickom čase konali rozhodne, múdro a zodpovedne.
