Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvý senát ÚS rozhodol, že základné práva skupiny kandidátov na ústavných sudcov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok prezident rozhodnutím o ich nevymenovaní porušil.
Autor TASR
,aktualizované Košice 6. decembra (TASR) – Prezident SR Andrej Kiska bude musieť vymenovať na tri neobsadené miesta ústavných sudcov z kandidátov, ktorých v minulosti odmietol. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR.
Prvý senát ÚS SR rozhodol, že základné práva skupiny kandidátov na ústavných sudcov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok prezident rozhodnutím o ich nevymenovaní porušil. Senát prezidentovo rozhodnutie zrušil a zároveň mu prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že z dostatočného zvoleného počtu kandidátov navrhnutých NR SR vymenuje troch za sudcov ÚS SR.
"Všetci kandidáti navrhnutí prezidentovi Národnou radou od roku 2014 zostávajú kandidátmi na sudcovskú funkciu. Ide o Jána Bernáta, Miroslava Duriša, Evu Fulcovú, Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku, Juraja Sopoligu a Imricha Volkaia," uviedol predseda I. senátu Peter Brňák.
Postup týkajúci sa menovacích právomocí prezidenta vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, na ktorý sa Kiska odvolával, nie je podľa ÚS uplatniteľný v prípade ústavných sudcov. "Limity výkonu menovacích právomocí prezidenta vo vzťahu ku kandidátom predloženým Národnou radou sú rovnako dané len možnosťou a zároveň povinnosťou výberu z dvojnásobného počtu kandidátov, z ktorých prezident musí vymenovať presnú polovicu za sudcov Ústavného súdu," konštatoval Brňák.
Prezident Kiska podľa reakcie jeho kancelárie po naštudovaní rozhodnutia ÚS oznámi, ako bude ďalej postupovať. "Nastala trochu zaujímavá situácia, keď Ústavný súd konštatoval, že vracia vec ako keby do roku 2014, že máme siedmich kandidátov, ale máme tri miesta. Ústava hovorí, že na každé miesto majú byť dvaja kandidáti, takže budeme musieť aj toto s pánom prezidentom a jeho poradcami veľmi dôsledne prejsť, tak aby bola patová situácia odstránená," povedal pre novinárov riaditeľ odboru legislatívy a milosti Kancelárie prezidenta SR Stanislav Gaňa.
Sťažujúci sa kandidáti na ÚS vyjadrili s verdiktom ÚS spokojnosť. "Ústavný súd zabránil vzniku protidemokratickej prezidentskej totality opätovným rozhodnutím o povinnosti vymenovať presne polovicu z kandidátov navrhnutých Národnou radou za sudcov Ústavného súdu a zákazom postupovať podľa rozhodnutia o vymenúvaní generálneho prokurátora, s čím súhlasila aj Benátska komisia," uviedol Juraj Sopoliga.
Prezident z celkovo ôsmich navrhnutých kandidátov v rokoch 2014 a 2016 vymenoval do funkcie len Janu Baricovú. Ostatných odmietol s tým, že nespĺňali nároky spojené s daným postom. Argumentoval pritom predchádzajúcim rozhodnutím ÚS v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. V 13-člennom pléne ÚS sú tak tri miesta dlhodobo neobsadené.
Stredajšie rozhodnutie ÚS vychádzalo z podaných sťažností na porušenie práv len od piatich zo siedmich odmietnutých kandidátov - Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej a Jána Bernáta.
Prvý senát ÚS SR rozhodol, že základné práva skupiny kandidátov na ústavných sudcov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok prezident rozhodnutím o ich nevymenovaní porušil. Senát prezidentovo rozhodnutie zrušil a zároveň mu prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že z dostatočného zvoleného počtu kandidátov navrhnutých NR SR vymenuje troch za sudcov ÚS SR.
"Všetci kandidáti navrhnutí prezidentovi Národnou radou od roku 2014 zostávajú kandidátmi na sudcovskú funkciu. Ide o Jána Bernáta, Miroslava Duriša, Evu Fulcovú, Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku, Juraja Sopoligu a Imricha Volkaia," uviedol predseda I. senátu Peter Brňák.
Postup týkajúci sa menovacích právomocí prezidenta vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, na ktorý sa Kiska odvolával, nie je podľa ÚS uplatniteľný v prípade ústavných sudcov. "Limity výkonu menovacích právomocí prezidenta vo vzťahu ku kandidátom predloženým Národnou radou sú rovnako dané len možnosťou a zároveň povinnosťou výberu z dvojnásobného počtu kandidátov, z ktorých prezident musí vymenovať presnú polovicu za sudcov Ústavného súdu," konštatoval Brňák.
Prezident Kiska podľa reakcie jeho kancelárie po naštudovaní rozhodnutia ÚS oznámi, ako bude ďalej postupovať. "Nastala trochu zaujímavá situácia, keď Ústavný súd konštatoval, že vracia vec ako keby do roku 2014, že máme siedmich kandidátov, ale máme tri miesta. Ústava hovorí, že na každé miesto majú byť dvaja kandidáti, takže budeme musieť aj toto s pánom prezidentom a jeho poradcami veľmi dôsledne prejsť, tak aby bola patová situácia odstránená," povedal pre novinárov riaditeľ odboru legislatívy a milosti Kancelárie prezidenta SR Stanislav Gaňa.
Sťažujúci sa kandidáti na ÚS vyjadrili s verdiktom ÚS spokojnosť. "Ústavný súd zabránil vzniku protidemokratickej prezidentskej totality opätovným rozhodnutím o povinnosti vymenovať presne polovicu z kandidátov navrhnutých Národnou radou za sudcov Ústavného súdu a zákazom postupovať podľa rozhodnutia o vymenúvaní generálneho prokurátora, s čím súhlasila aj Benátska komisia," uviedol Juraj Sopoliga.
Prezident z celkovo ôsmich navrhnutých kandidátov v rokoch 2014 a 2016 vymenoval do funkcie len Janu Baricovú. Ostatných odmietol s tým, že nespĺňali nároky spojené s daným postom. Argumentoval pritom predchádzajúcim rozhodnutím ÚS v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. V 13-člennom pléne ÚS sú tak tri miesta dlhodobo neobsadené.
Stredajšie rozhodnutie ÚS vychádzalo z podaných sťažností na porušenie práv len od piatich zo siedmich odmietnutých kandidátov - Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej a Jána Bernáta.
