Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Slovensko

Čaputová v OSN: Vlani zahynulo v konfliktoch najviac ľudí od roku 1994

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 20. septembra 2023. Foto: TASR/AP

Moskvu vyzvala, aby opätovne umožnila bezpečnú plavbu lodiam s ukrajinským obilím cez Čierne more.

New York 20. septembra (TASR) - Minulý rok bolo vo svete zaznamenaných najviac úmrtí súvisiacich s konfliktmi od roku 1994. Výrazne k tomu prispela ruská invázia na Ukrajinu, ktorá prebieha už viac než 570 dní. Vo všeobecnej rozprave 78. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku to v stredu vyhlásila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Valné zhromaždenie vyzvala, aby sa sústredilo na primárny účel OSN, ktorým je obnova mieru.

Ako pokračovala, Rusko bombarduje ukrajinskú infraštruktúru a prístavy, odkiaľ by sa malo vyvážať obilie núdznym vo svete. Moskvu vyzvala, aby opätovne umožnila bezpečnú plavbu lodiam s ukrajinským obilím cez Čierne more.

"V rámci Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN nemôžeme tvrdiť, že sme za mier alebo globálnu potravinovú bezpečnosť, a zároveň zatvárať oči pred tými, ktorí ju podkopávajú," apelovala. Od Ruska ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN očakáva jasné kroky vedúce k mieru na Ukrajine.

Prezidentka SR v prejave tiež upozornila, že súčasné tempo znižovania emisií skleníkových plynov a opatrení na ich zmiernenie nezabráni nárastu globálnej teploty o 1,5 stupňa Celzia do roku 2100. Celosvetovo emisie totiž stále prekračujú ciele z parížskej dohody.

Ako zdôraznila, globálne emisie musia dosiahnuť svoj vrchol a začať klesať ešte pred rokom 2030. Vyzvala preto na okamžité kroky, ktoré sa podľa nej musia stať "naším spoločným a globálnym záväzkom".

"Uskutočniteľné, efektívne a nízkonákladové možnosti na zmiernenie a tlmenie dôsledkov klimatickej zmeny už existujú. Môžu urýchliť našu zelenú tranzíciu," skonštatovala prezidentka.

Účastníkov rozpravy informovala, že Slovensko v tomto smere už podniká konkrétne kroky: 85 percent elektriny vyrába s nulovými emisiami a v nasledujúcich siedmich rokoch použije päť percent HDP na dekarbonizáciu ekonomiky a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 zníži emisie oproti roku 1990 o 55 percent.

V ďalšej časti prejavu upriamila pozornosť na sociálne médiá, umelú inteligenciu a ďalšie vznikajúce technológie, ktoré podľa nej môžu zosilniť všetky súčasné krízy, preto vyzvala na ich bezodkladnú demokratickú reguláciu.

"Technologický pokrok niekedy napreduje rýchlejšie ako vývoj ľudského myslenia a emócií. Rýchly rast platforiem sociálnych médií a s tým súvisiaca záplava dezinformácií a nenávistných prejavov je toho dôkazom," vysvetlila s tým, že dezinformácie podkopávajú dosiahnutie konsenzu a spoločnej vízie.