Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústredný krízový štáb na svojom pondelkovom rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. novembra (TASR) – Strana SaS nesúhlasí s odporúčaním ústredného krízového štábu (ÚKŠ), aby vláda SR schválila predĺženie núdzového stavu o 90 dní. Predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík chce na vláde apelovať, aby sa nepredĺžil na 90 dní. Vie si však predstaviť kompromis napríklad v jeho predĺžení na 30 dní. Pre TASR to potvrdil hovorca strany Ondrej Šprlák.
„Na vláde budeme dôrazne apelovať, aby sa núdzový stav nepredĺžil o 90 dní, ako navrhuje ústredný krízový štáb. Za takéto rozhodnutie nemôžeme na vláde hlasovať. Vieme si však predstaviť kompromis, a to schváliť predĺženie núdzového stavu o maximálne 30 dní, avšak na viac dní nevidíme momentálne zmysel," uviedol Sulík.
Podľa predsedu finančného výboru Národnej rady SR Mariána Viskupiča (SaS) si ľudia a zamestnávatelia v zelených okresoch, kde aj celoplošné testovanie potvrdilo nízku mieru nákazy novým koronavírusom, zaslúžia viac slobody.
„Opätovné predlžovanie núdzového stavu na celé územie Slovenska stráca zmysel. Najmä sa degraduje aj jeho samotný význam a použitie," poznamenal. Pracovať podľa neho treba s poctivými analýzami, zamerať sa na najzasiahnutejšie lokality. „Aj to bude cesta, ako sa postupne naučíme s novým koronavírusom žiť," dodal.
Premiér Igor Matovič v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný. Súčasne platný núdzový stav vyhlásili podľa neho v situácii, ktorá bola výrazne lepšia, ako je súčasná.
ÚKŠ na svojom pondelkovom rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní. Ak by tak vláda neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.
„Na vláde budeme dôrazne apelovať, aby sa núdzový stav nepredĺžil o 90 dní, ako navrhuje ústredný krízový štáb. Za takéto rozhodnutie nemôžeme na vláde hlasovať. Vieme si však predstaviť kompromis, a to schváliť predĺženie núdzového stavu o maximálne 30 dní, avšak na viac dní nevidíme momentálne zmysel," uviedol Sulík.
Podľa predsedu finančného výboru Národnej rady SR Mariána Viskupiča (SaS) si ľudia a zamestnávatelia v zelených okresoch, kde aj celoplošné testovanie potvrdilo nízku mieru nákazy novým koronavírusom, zaslúžia viac slobody.
„Opätovné predlžovanie núdzového stavu na celé územie Slovenska stráca zmysel. Najmä sa degraduje aj jeho samotný význam a použitie," poznamenal. Pracovať podľa neho treba s poctivými analýzami, zamerať sa na najzasiahnutejšie lokality. „Aj to bude cesta, ako sa postupne naučíme s novým koronavírusom žiť," dodal.
Premiér Igor Matovič v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný. Súčasne platný núdzový stav vyhlásili podľa neho v situácii, ktorá bola výrazne lepšia, ako je súčasná.
ÚKŠ na svojom pondelkovom rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní. Ak by tak vláda neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.
