Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Brocková uznala, že sankcie sú bolestivé nielen pre Rusko, ale aj pre krajiny EÚ. Podľa jej slov je preto potrebné nájsť cestu, ako kompenzovať najviac zraniteľné štáty.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) - Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková vyjadrila presvedčenie, že je dôležité zotrvať v podpore Ukrajiny a zároveň čo najviac izolovať Rusko prostredníctvom sankcií. Uviedla to v stredu na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum, informuje TASR.
S Brockovou diskutovali o sankciách a ich vplyve na ruskú ekonomiku aj poradca prezidentky SR pre oblasť ekonomickej politiky Ivan Mikloš, ruský opozičný politik Vladimir Milov a predseda správnej rady Globsecu Wilhelm Molterer.
Štátna tajomnícka MZVEZ SR zdôraznila, že nesmieme poľaviť v podpore Ukrajiny ekonomicky, vojensky a humanitárne, pretože Kyjev bojuje za naše hodnoty. Zároveň vyzdvihla jednotu ako silnú stránku členských štátov EÚ.
Brocková uznala, že sankcie sú bolestivé nielen pre Rusko, ale aj pre krajiny EÚ. Podľa jej slov je preto potrebné nájsť cestu, ako kompenzovať najviac zraniteľné štáty.
K prípravám už jedenásteho sankčného balíka voči Rusku povedala, že zatiaľ každému súboru sankcií predchádzali dlhé diskusie, no zakaždým sa nakoniec členské krajiny dokázali dohodnúť.
Ako ďalej povedala, ruská invázia na Ukrajinu odhalila naše slabé miesta, najmä závislosť od Ruska v oblasti energetiky.
Milov uviedol, že vplyv sankcií na ruskú ekonomiku je celkom značný a postupom času sa zvyšuje. Podľa jeho slov preto musia byť krajiny EÚ trpezlivé. Dodal, že Rusko tento rok čelí rozpočtovej kríze, čomu sa vlani ruskému prezidentovo Vladimirovi Putinovi podarilo vyhnúť pre stúpajúce ceny ropy po začiatku invázie.
Izolácia od Západu ruskú ekonomiku bolí, skonštatoval. Dodal, že Kremeľ sa snaží všemožne zakryť ekonomické ukazovatele, z ktorých jasne vyplýva, že sankcie vrátane embarga na ruskú ropu fungujú. Podľa jeho slov sa všetka výroba v Rusku sústreďuje na armádu, zatiaľ čo ostatné odvetvia zaostávajú.
Milov tiež poukázal na to, že západné sankcie zasahujú priamo Putina a jeho spolupracovníkov iba v obmedzenom rozsahu a v tomto smere je podľa neho potrebné urobiť viac. Zároveň uviedol, že Rusov dôsledky sankcií na ich spôsob života hnevajú, no v prípade kritiky sa obávajú väzenia.
Mikloš, bývalý minister financií SR, prirovnal ekonomické sankcie k vojenskej pomoci – sú bezprecedentné, no stále nedostatočné. Podľa neho je potrebné urobiť v tomto smere viac. Dodal, že musíme prísť na to, ako využiť zmrazené ruské aktíva na obnovu Ukrajiny, keďže pokrok v tejto oblasti je zatiaľ nedostatočný.
Ako ďalej uviedol, podľa prieskumov sa väčšina Rusov sankcií neobáva. V tejto súvislosti poukázal na silu ruskej propagandy, ktorá je silná nielen v Rusku, ale i v krajinách EÚ, čoho je Slovensko dobrým príkladom i napriek tomu, že má prozápadnú vládu.
Molterer pri otázke o negatívnom vplyve sankcií na ekonomiky krajín EÚ poukázal na to, čo by nás stálo, ak by Ukrajina zmizla z povrchu zemského a autoritársky režim by tak zvíťazil nad demokraciou. Zdôraznil, že musíme byť pripravení podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.
S Brockovou diskutovali o sankciách a ich vplyve na ruskú ekonomiku aj poradca prezidentky SR pre oblasť ekonomickej politiky Ivan Mikloš, ruský opozičný politik Vladimir Milov a predseda správnej rady Globsecu Wilhelm Molterer.
Štátna tajomnícka MZVEZ SR zdôraznila, že nesmieme poľaviť v podpore Ukrajiny ekonomicky, vojensky a humanitárne, pretože Kyjev bojuje za naše hodnoty. Zároveň vyzdvihla jednotu ako silnú stránku členských štátov EÚ.
Brocková uznala, že sankcie sú bolestivé nielen pre Rusko, ale aj pre krajiny EÚ. Podľa jej slov je preto potrebné nájsť cestu, ako kompenzovať najviac zraniteľné štáty.
K prípravám už jedenásteho sankčného balíka voči Rusku povedala, že zatiaľ každému súboru sankcií predchádzali dlhé diskusie, no zakaždým sa nakoniec členské krajiny dokázali dohodnúť.
Ako ďalej povedala, ruská invázia na Ukrajinu odhalila naše slabé miesta, najmä závislosť od Ruska v oblasti energetiky.
Milov uviedol, že vplyv sankcií na ruskú ekonomiku je celkom značný a postupom času sa zvyšuje. Podľa jeho slov preto musia byť krajiny EÚ trpezlivé. Dodal, že Rusko tento rok čelí rozpočtovej kríze, čomu sa vlani ruskému prezidentovo Vladimirovi Putinovi podarilo vyhnúť pre stúpajúce ceny ropy po začiatku invázie.
Izolácia od Západu ruskú ekonomiku bolí, skonštatoval. Dodal, že Kremeľ sa snaží všemožne zakryť ekonomické ukazovatele, z ktorých jasne vyplýva, že sankcie vrátane embarga na ruskú ropu fungujú. Podľa jeho slov sa všetka výroba v Rusku sústreďuje na armádu, zatiaľ čo ostatné odvetvia zaostávajú.
Milov tiež poukázal na to, že západné sankcie zasahujú priamo Putina a jeho spolupracovníkov iba v obmedzenom rozsahu a v tomto smere je podľa neho potrebné urobiť viac. Zároveň uviedol, že Rusov dôsledky sankcií na ich spôsob života hnevajú, no v prípade kritiky sa obávajú väzenia.
Mikloš, bývalý minister financií SR, prirovnal ekonomické sankcie k vojenskej pomoci – sú bezprecedentné, no stále nedostatočné. Podľa neho je potrebné urobiť v tomto smere viac. Dodal, že musíme prísť na to, ako využiť zmrazené ruské aktíva na obnovu Ukrajiny, keďže pokrok v tejto oblasti je zatiaľ nedostatočný.
Ako ďalej uviedol, podľa prieskumov sa väčšina Rusov sankcií neobáva. V tejto súvislosti poukázal na silu ruskej propagandy, ktorá je silná nielen v Rusku, ale i v krajinách EÚ, čoho je Slovensko dobrým príkladom i napriek tomu, že má prozápadnú vládu.
Molterer pri otázke o negatívnom vplyve sankcií na ekonomiky krajín EÚ poukázal na to, čo by nás stálo, ak by Ukrajina zmizla z povrchu zemského a autoritársky režim by tak zvíťazil nad demokraciou. Zdôraznil, že musíme byť pripravení podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.
