Poukázala pritom na riziká, ktoré by znamenalo posunutie ruských hraníc k územiu Slovenska.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. februára (TASR) - Slovensko v prípade vojny na Ukrajine principiálne stojí na strane svojho východného suseda a výrazne sa angažuje v jeho politickej či humanitárnej podpore. V hodnotení doterajšej spolupráce medzinárodného spoločenstva a slovenských partnerov v súvislosti s dôsledkami ruskej agresie na Ukrajine to na štvrtkovej tlačovej konferencii uviedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Ingrid Brocková.
Rok po začiatku vojenského konfliktu zdôraznila význam, ktorý Slovensko, podobne ako väčšina medzinárodného spoločenstva, prikladá zachovaniu územnej celistvosti Ukrajiny, obrane hodnôt slobody a demokracie, ale i nastoleniu spravodlivosti a vyvodeniu zodpovednosti voči bezprecedentnému násilnému aktu zo strany Kremľa.
"Rozhodnutie pomáhať Ukrajine je z pohľadu SR pragmatickým bezpečnostným a ekonomickým rozhodnutím," upozornila Brocková. Poukázala pritom na riziká, ktoré by znamenalo posunutie ruských hraníc k územiu Slovenska. "Urobilo by to z nás menej stabilnú krajinu a poškodilo našu ekonomiku. Znamenalo by to odchod zahraničných investorov najmä z východu Slovenska," uviedla. Argumentovala tým aj zmysluplnosť podpory vojenských kapacít a spôsobilostí Ukrajiny v boji proti agresorovi.
V súvislosti s dosahmi doterajšieho konfliktu a migračnej vlne, ktorú vyvolal, Brocková ocenila mieru angažovanosti štátu, neziskových organizácií i jednotlivcov v rámci humanitárnej pomoci. Vyjadrila podporu pre ďalšie opatrenia pri integrácii Ukrajincov do slovenskej spoločnosti.
Riaditeľ Migračného úradu Ján Orlovský informoval, že v súčasnosti sa na Slovensku nachádza 110.000 Ukrajincov so štatútom dočasného útočiska. "Približne 38.000 z nich je začlenených v systéme podporovaného bývania, 30.000 si našlo prácu, 8000 z nich poberá dávku v hmotnej núdzi," priblížil. Asi tretina z odídencov na území Slovenska sa podľa jeho slov rozhodla ostať v krajine dlhodobo. "Dve tretiny zatiaľ inklinujú k návratu v krátkodobom či strednodobom horizonte. Toto zvažovanie vplýva aj na rozhodnutia, ktoré odídenci prijímajú v prípade hľadania zamestnania či možnosti vzdelávania pre deti," upozornil.
Vedúca slovenského úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Zuzana Vatráľová verí, že počet odídencov, ktorí sa rozhodnú pre dlhodobý pobyt a zamestnanie na Slovensku sa v porovnaní so súčasnými číslami bude zvyšovať. "IOM SR, ktoré na Slovensku pôsobí od roku 1996, využilo doterajšie skúsenosti a nastavené mechanizmy pri integrácii cudzincov z tretích krajín. Ukrajinským odídencom poskytujeme vzdelávacie kurzy, pomáhame s hľadaním ubytovania, zamestnania i prístupom k zdravotnej a sociálnej starostlivosti," priblížila.
Zástupca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Bülent Peker na tlačovej konferencii ocenil spoluprácu Slovenska s medzinárodnými humanitárnymi organizáciami, rovnako mieru solidárnosti slovenskej spoločnosti. Upozornil, že na Slovensku hľadajú bezpečné útočisko aj vysokokvalifikovaní ľudia. "Vidíme tu aj potenciál a možnosti socio-ekonomického prínosu pre Slovensko," poznamenal.
MZVEZ informovalo, že od vypuknutia konfliktu doteraz poskytlo Ukrajine 850 ton humanitárnej pomoci v celkovej hodnote 9,3 milióna eur, ďalších 2,5 milióna eur poskytlo na zabezpečenie zvýšenia humanitárnych potrieb počas zimného obdobia. Prostredníctvom účasti v rámci príspevkov medzinárodných či lokálnych humanitárnych organizácií ako IOM či UNHCR poskytlo Slovensko Ukrajine 1,6 milióna eur. Pomoc SR rieši napríklad problém so zabezpečením pitnej vody či energetickou sebestačnosťou, takisto sa pomoc zamerala na dievčatá a ženy, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia počas vojnového konfliktu. Slovensko v súčasnosti realizuje na Ukrajine štyri humanitárne projekty v hodnote prevyšujúcej 1,3 milióna eur. "Prostredníctvom týchto projektov je možné pre vyše 60.000 ľuďom na Ukrajine zabezpečiť urgentné potreby formou distribuovania potravinových a hygienických balíčkov, ako aj formou poskytovania zdravotníckej starostlivosti a psychosociálnej podpory," dodal rezort diplomacie.
Rok po začiatku vojenského konfliktu zdôraznila význam, ktorý Slovensko, podobne ako väčšina medzinárodného spoločenstva, prikladá zachovaniu územnej celistvosti Ukrajiny, obrane hodnôt slobody a demokracie, ale i nastoleniu spravodlivosti a vyvodeniu zodpovednosti voči bezprecedentnému násilnému aktu zo strany Kremľa.
"Rozhodnutie pomáhať Ukrajine je z pohľadu SR pragmatickým bezpečnostným a ekonomickým rozhodnutím," upozornila Brocková. Poukázala pritom na riziká, ktoré by znamenalo posunutie ruských hraníc k územiu Slovenska. "Urobilo by to z nás menej stabilnú krajinu a poškodilo našu ekonomiku. Znamenalo by to odchod zahraničných investorov najmä z východu Slovenska," uviedla. Argumentovala tým aj zmysluplnosť podpory vojenských kapacít a spôsobilostí Ukrajiny v boji proti agresorovi.
V súvislosti s dosahmi doterajšieho konfliktu a migračnej vlne, ktorú vyvolal, Brocková ocenila mieru angažovanosti štátu, neziskových organizácií i jednotlivcov v rámci humanitárnej pomoci. Vyjadrila podporu pre ďalšie opatrenia pri integrácii Ukrajincov do slovenskej spoločnosti.
Riaditeľ Migračného úradu Ján Orlovský informoval, že v súčasnosti sa na Slovensku nachádza 110.000 Ukrajincov so štatútom dočasného útočiska. "Približne 38.000 z nich je začlenených v systéme podporovaného bývania, 30.000 si našlo prácu, 8000 z nich poberá dávku v hmotnej núdzi," priblížil. Asi tretina z odídencov na území Slovenska sa podľa jeho slov rozhodla ostať v krajine dlhodobo. "Dve tretiny zatiaľ inklinujú k návratu v krátkodobom či strednodobom horizonte. Toto zvažovanie vplýva aj na rozhodnutia, ktoré odídenci prijímajú v prípade hľadania zamestnania či možnosti vzdelávania pre deti," upozornil.
Vedúca slovenského úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Zuzana Vatráľová verí, že počet odídencov, ktorí sa rozhodnú pre dlhodobý pobyt a zamestnanie na Slovensku sa v porovnaní so súčasnými číslami bude zvyšovať. "IOM SR, ktoré na Slovensku pôsobí od roku 1996, využilo doterajšie skúsenosti a nastavené mechanizmy pri integrácii cudzincov z tretích krajín. Ukrajinským odídencom poskytujeme vzdelávacie kurzy, pomáhame s hľadaním ubytovania, zamestnania i prístupom k zdravotnej a sociálnej starostlivosti," priblížila.
Zástupca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Bülent Peker na tlačovej konferencii ocenil spoluprácu Slovenska s medzinárodnými humanitárnymi organizáciami, rovnako mieru solidárnosti slovenskej spoločnosti. Upozornil, že na Slovensku hľadajú bezpečné útočisko aj vysokokvalifikovaní ľudia. "Vidíme tu aj potenciál a možnosti socio-ekonomického prínosu pre Slovensko," poznamenal.
MZVEZ informovalo, že od vypuknutia konfliktu doteraz poskytlo Ukrajine 850 ton humanitárnej pomoci v celkovej hodnote 9,3 milióna eur, ďalších 2,5 milióna eur poskytlo na zabezpečenie zvýšenia humanitárnych potrieb počas zimného obdobia. Prostredníctvom účasti v rámci príspevkov medzinárodných či lokálnych humanitárnych organizácií ako IOM či UNHCR poskytlo Slovensko Ukrajine 1,6 milióna eur. Pomoc SR rieši napríklad problém so zabezpečením pitnej vody či energetickou sebestačnosťou, takisto sa pomoc zamerala na dievčatá a ženy, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia počas vojnového konfliktu. Slovensko v súčasnosti realizuje na Ukrajine štyri humanitárne projekty v hodnote prevyšujúcej 1,3 milióna eur. "Prostredníctvom týchto projektov je možné pre vyše 60.000 ľuďom na Ukrajine zabezpečiť urgentné potreby formou distribuovania potravinových a hygienických balíčkov, ako aj formou poskytovania zdravotníckej starostlivosti a psychosociálnej podpory," dodal rezort diplomacie.