Brozmanová v súvislosti s budúcnosťou Únie pripomenula, že Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej si uvedomuje, že oblasť verejného zdravia musí byť v budúcnosti prioritou.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Najväčším úspechom Európskej únie v boji proti pandémii bol spoločný nákup vakcín. Počas diskusie v TASR TV sa na tom zhodli Mária Brozmanová zo Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii v Bruseli, zdravotnícky analytik Martin Smatana a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný. V otázke budúceho smerovania EÚ vyzdvihli potrebu dobudovania zdravotnej únie. Tá je témou aj prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
Mária Brozmanová - ktorá má na Stálom zastúpení SR pri EÚ na starosti oblasť zdravotníctva - podotkla, že zabezpečenie vakcín pre všetky členské štáty bolo kľúčovým krokom Bruselu.
"EÚ bola od začiatku hnacou silou výskumu a vývoja očkovacích látok proti COVID-19. Európska komisia (EK) v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila doteraz 4,6 miliardy vakcín. Okrem toho EÚ stojí aj na čele globálneho prístupu k bezpečným vakcínam pre celý svet," spresnila Brozmanová. Okrem toho zdôraznila, že EÚ koordinuje spoločný postup jednotlivých členských štátov v boji proti pandémii, a vyzdvihla najmä prijatie európskeho digitálneho preukazu o covide.
"Nariadenie o digitálnom covidpase bolo prijaté a implementované v extrémne krátkom čase (za tri mesiace) a doteraz bolo vydaných vyše 650 miliónov covidpasov," spresnila Brozmanová.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana pripomenul, že Únia nemá v oblasti zdravotníctva priame kompetencie, avšak napriek tomu urobila podľa neho maximum, čo zo svojej pozície mohla.
"Keď sa pozrieme na to, aké sú kompetencie Európskej únie a v čom nám mohla pomôcť, tak urobila to, čo mohla. Centrálne nakúpila vakcíny, testy a respirátory," povedal Smatana. Podľa neho bol práve spoločný nákup vakcín kľúčový.
"Komisia mohla zafixovať cenu (vakcín). Keby sme my (SR) išli súperiť napríklad s Holandskom alebo Nemeckom, tak nás jednoducho preplatia, podobne ako to spravil Izrael (ktorý si prednostne zabezpečil dodávku vakcín pre svoje potreby). To by nám reálne hrozilo," vysvetlil Smatana. Analytik tiež v boji proti pandémii - na európskej úrovni - ocenil prácu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC).
"EMA aj ECDC si svoju prácu robia veľmi dobre. Keby sme nemali Európsku agentúru pre lieky, neviem si predstaviť, čím by sme dnes očkovali... ECDC robilo dohľad nad všetkými opatreniami, robilo prehľady, koncepcie a štúdie, z ktorých čerpalo aj naše konzílium odborníkov. To znamená, že EÚ v rámci toho, čo legislatívne mohla, si splnila svoju úlohu na maximum," zopakoval Smatana a dodal, že podľa neho je "škoda, že Európska únia nemala ešte väčší dosah na niektoré členské štáty".
EÚ už v súčasnosti pripravuje takzvanú zdravotnú úniu, teda prepojenie zdravotníckych systémov medzi členskými krajinami, výmenu informácií a personálu, spoločný nákup liekov a dôležitého materiálu, pripomenula Brozmanová.
"Jedine spoločné riešenia sú tie, ktoré nám pomôžu posilňovať zdravotné systémy, aby sme vedeli lepšie reagovať na hrozby, mali dostupné lieky, vakcíny a zdravotnícke pomôcky," povedala počas diskusie Brozmanová.
Expert na zdravotníctvo Peter Pažitný počas diskusie upozornil na to, že úroveň zvládania pandémie je u jednotlivých členských štátov EÚ diametrálne rozličná.
"Pandémia nie je len o zvládnutí covidu ako ochorenia. Ale ukazuje sa, že COVID-19 zvládajú výborne tie krajiny, ktoré všeobecne veľmi dobre zvládajú manažment chronických ochorení. COVID-19 pôsobí predovšetkým na ľudí, ktorí sú chronicky chorí, nejakým spôsobom majú zhoršenú imunitu a sú zraniteľní. Takže krajiny, ktoré veľmi dobre zvládajú manažment chronických ochorení, veľmi dobre zvládajú aj covid," tvrdí Pažitný. Expert upozornil na fakt, že európske krajiny disponujú "diametrálne odlišnou finančnou silou", čo sa odráža aj v manažmente boja proti pandémii.
"Keď si uvedomíme, že v Európskej únii máme krajiny ako Rumunsko, ktoré dávajú na zdravotníctvo z verejných zdrojov niekde okolo štyroch percent HDP, a ďalej máme v EÚ Nemecko, ktoré dáva až 11 percent svojho HDP, tak vidíme ten obrovský rozdiel vo finančných kapacitách jednotlivých krajín," vysvetlil Pažitný.
Brozmanová v súvislosti s budúcnosťou Únie pripomenula, že Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej si uvedomuje, že oblasť verejného zdravia musí byť v budúcnosti prioritou.
"Jedine spoločné riešenia sú tie, ktoré nám pomôžu posilňovať zdravotné systémy, aby sme vedeli lepšie reagovať, mali lepšiu dostupnosť liekov, vakcín, zdravotníckych pomôcok a vedeli lepšie predvídať budúce hrozby," povedala predstaviteľka Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.
Mária Brozmanová - ktorá má na Stálom zastúpení SR pri EÚ na starosti oblasť zdravotníctva - podotkla, že zabezpečenie vakcín pre všetky členské štáty bolo kľúčovým krokom Bruselu.
"EÚ bola od začiatku hnacou silou výskumu a vývoja očkovacích látok proti COVID-19. Európska komisia (EK) v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila doteraz 4,6 miliardy vakcín. Okrem toho EÚ stojí aj na čele globálneho prístupu k bezpečným vakcínam pre celý svet," spresnila Brozmanová. Okrem toho zdôraznila, že EÚ koordinuje spoločný postup jednotlivých členských štátov v boji proti pandémii, a vyzdvihla najmä prijatie európskeho digitálneho preukazu o covide.
"Nariadenie o digitálnom covidpase bolo prijaté a implementované v extrémne krátkom čase (za tri mesiace) a doteraz bolo vydaných vyše 650 miliónov covidpasov," spresnila Brozmanová.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana pripomenul, že Únia nemá v oblasti zdravotníctva priame kompetencie, avšak napriek tomu urobila podľa neho maximum, čo zo svojej pozície mohla.
"Keď sa pozrieme na to, aké sú kompetencie Európskej únie a v čom nám mohla pomôcť, tak urobila to, čo mohla. Centrálne nakúpila vakcíny, testy a respirátory," povedal Smatana. Podľa neho bol práve spoločný nákup vakcín kľúčový.
"Komisia mohla zafixovať cenu (vakcín). Keby sme my (SR) išli súperiť napríklad s Holandskom alebo Nemeckom, tak nás jednoducho preplatia, podobne ako to spravil Izrael (ktorý si prednostne zabezpečil dodávku vakcín pre svoje potreby). To by nám reálne hrozilo," vysvetlil Smatana. Analytik tiež v boji proti pandémii - na európskej úrovni - ocenil prácu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC).
"EMA aj ECDC si svoju prácu robia veľmi dobre. Keby sme nemali Európsku agentúru pre lieky, neviem si predstaviť, čím by sme dnes očkovali... ECDC robilo dohľad nad všetkými opatreniami, robilo prehľady, koncepcie a štúdie, z ktorých čerpalo aj naše konzílium odborníkov. To znamená, že EÚ v rámci toho, čo legislatívne mohla, si splnila svoju úlohu na maximum," zopakoval Smatana a dodal, že podľa neho je "škoda, že Európska únia nemala ešte väčší dosah na niektoré členské štáty".
EÚ už v súčasnosti pripravuje takzvanú zdravotnú úniu, teda prepojenie zdravotníckych systémov medzi členskými krajinami, výmenu informácií a personálu, spoločný nákup liekov a dôležitého materiálu, pripomenula Brozmanová.
"Jedine spoločné riešenia sú tie, ktoré nám pomôžu posilňovať zdravotné systémy, aby sme vedeli lepšie reagovať na hrozby, mali dostupné lieky, vakcíny a zdravotnícke pomôcky," povedala počas diskusie Brozmanová.
Expert na zdravotníctvo Peter Pažitný počas diskusie upozornil na to, že úroveň zvládania pandémie je u jednotlivých členských štátov EÚ diametrálne rozličná.
"Pandémia nie je len o zvládnutí covidu ako ochorenia. Ale ukazuje sa, že COVID-19 zvládajú výborne tie krajiny, ktoré všeobecne veľmi dobre zvládajú manažment chronických ochorení. COVID-19 pôsobí predovšetkým na ľudí, ktorí sú chronicky chorí, nejakým spôsobom majú zhoršenú imunitu a sú zraniteľní. Takže krajiny, ktoré veľmi dobre zvládajú manažment chronických ochorení, veľmi dobre zvládajú aj covid," tvrdí Pažitný. Expert upozornil na fakt, že európske krajiny disponujú "diametrálne odlišnou finančnou silou", čo sa odráža aj v manažmente boja proti pandémii.
"Keď si uvedomíme, že v Európskej únii máme krajiny ako Rumunsko, ktoré dávajú na zdravotníctvo z verejných zdrojov niekde okolo štyroch percent HDP, a ďalej máme v EÚ Nemecko, ktoré dáva až 11 percent svojho HDP, tak vidíme ten obrovský rozdiel vo finančných kapacitách jednotlivých krajín," vysvetlil Pažitný.
Brozmanová v súvislosti s budúcnosťou Únie pripomenula, že Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej si uvedomuje, že oblasť verejného zdravia musí byť v budúcnosti prioritou.
"Jedine spoločné riešenia sú tie, ktoré nám pomôžu posilňovať zdravotné systémy, aby sme vedeli lepšie reagovať, mali lepšiu dostupnosť liekov, vakcín, zdravotníckych pomôcok a vedeli lepšie predvídať budúce hrozby," povedala predstaviteľka Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.