Po tom, ako sa verejnosť dozvedela, že radí Grékom ako privatizovať majetok, sa na Slovensku zdvihla vlna kritiky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. augusta (TASR) - Bývala šéfka Fondu národného majetku (FNM) Anna Bubeníková už neradí Grékom v privatizácii. Odstúpila z Rady expertov pri Gréckom rozvojovom fonde, kde bola jednou z troch členov. Informáciu prinieslo internetové vydanie Hospodárskych novín.
Svoje rozhodnutie napriek vyjadrenej podpore oznámila vo štvrtok 9. augusta cez svojich právnikov. Motivovala ju k tomu hlavne snaha umožniť poradnému orgánu Gréckeho rozvojového fondu, aby všetko svoje úsilie mohol naďalej venovať svojej hlavnej činnosti s dosahom na budúci vývoj Grécka a na život jeho obyvateľov, a možno s dosahom na celú Európsku úniu.
Účelom Gréckeho rozvojového fondu je privatizácia štátneho majetku, vrátane nehnuteľností, infraštruktúry a štátom vlastnených podnikov. Zriadil sa na šesť rokov s cieľom pritiahnuť zahraničný kapitál a prispieť k obnove gréckej ekonomiky. Za členku Rady expertov bola Bubeníková vymenovaná v júli minulého roka.
Vláda ju odvolala v januári tohto roka z čela FNM pre informácie z údajných spisov Slovenskej informačnej služby (SIS) Gorila, ktoré naznačovali jej korupčné správanie ešte v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) v rokoch 2005 a 2006.
Po tom, ako sa verejnosť dozvedela, že radí Grékom ako privatizovať majetok, sa na Slovensku zdvihla vlna kritiky. Ministerstvo financií avizovalo, že požiada listom Eurogroup o prehodnotenie jej nominácie.
Pri A. Bubeníkovej treba brať do úvahy prezumpciu neviny
Európska komisia (EK) berie na vedomie odstúpenie Anny Bubeníkovej z Rady expertov pri Gréckom rozvojovom fonde, pripomína však, že sa hlási k zásade prezumpcie neviny. Nie je si vedomá, že by slovenské orgány podnikli v súvislosti s jej osobou akékoľvek právne kroky alebo začali vyšetrovanie, informovala TASR Ingrid Ludviková zo zastúpenia EK v SR.
Európska komisia tvrdí, že spomedzi kandidátov viacerých členských štátov eurozóny bola Bubeníková vybraná na základe svojich pracovných skúseností a odbornosti v oblasti privatizácie. "V tom čase bola predsedníčkou FNM SR," podotýka Ludviková s tým, že členské štáty eurozóny spolu s EK vymenovali troch zo siedmich členov rady expertov vlani v auguste.
Svoje rozhodnutie napriek vyjadrenej podpore oznámila vo štvrtok 9. augusta cez svojich právnikov. Motivovala ju k tomu hlavne snaha umožniť poradnému orgánu Gréckeho rozvojového fondu, aby všetko svoje úsilie mohol naďalej venovať svojej hlavnej činnosti s dosahom na budúci vývoj Grécka a na život jeho obyvateľov, a možno s dosahom na celú Európsku úniu.
Účelom Gréckeho rozvojového fondu je privatizácia štátneho majetku, vrátane nehnuteľností, infraštruktúry a štátom vlastnených podnikov. Zriadil sa na šesť rokov s cieľom pritiahnuť zahraničný kapitál a prispieť k obnove gréckej ekonomiky. Za členku Rady expertov bola Bubeníková vymenovaná v júli minulého roka.
Vláda ju odvolala v januári tohto roka z čela FNM pre informácie z údajných spisov Slovenskej informačnej služby (SIS) Gorila, ktoré naznačovali jej korupčné správanie ešte v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) v rokoch 2005 a 2006.
Po tom, ako sa verejnosť dozvedela, že radí Grékom ako privatizovať majetok, sa na Slovensku zdvihla vlna kritiky. Ministerstvo financií avizovalo, že požiada listom Eurogroup o prehodnotenie jej nominácie.
Pri A. Bubeníkovej treba brať do úvahy prezumpciu neviny
Európska komisia (EK) berie na vedomie odstúpenie Anny Bubeníkovej z Rady expertov pri Gréckom rozvojovom fonde, pripomína však, že sa hlási k zásade prezumpcie neviny. Nie je si vedomá, že by slovenské orgány podnikli v súvislosti s jej osobou akékoľvek právne kroky alebo začali vyšetrovanie, informovala TASR Ingrid Ludviková zo zastúpenia EK v SR.
Európska komisia tvrdí, že spomedzi kandidátov viacerých členských štátov eurozóny bola Bubeníková vybraná na základe svojich pracovných skúseností a odbornosti v oblasti privatizácie. "V tom čase bola predsedníčkou FNM SR," podotýka Ludviková s tým, že členské štáty eurozóny spolu s EK vymenovali troch zo siedmich členov rady expertov vlani v auguste.