Brusel 7. novembra (TASR) - Demokraciu treba neustále obnovovať a prísne kontrolovať politikov, ktorým ľudia umožnili dostať sa k moci. V rozhovore pre TASR to uviedol jeden z vedúcich predstaviteľov nežnej revolúcie, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu a v súčasnosti poslanec Národnej rady SR Ján Budaj.

Budaj, ktorý bol pri príležitosti 30. výročia nežnej revolúcie hosťom stredajšej besedy so slovenskými a českými krajanmi v sídle Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli, upozornil na silné momenty, ktoré umožnili úspech revolúcie, a na bezradnosť vtedajšieho komunistického režimu. Spresnil, že udalosti z novembra 1989 znamenali zrod slovenského občana, posvätenie snáh Slovákov o dosiahnutie slobody, ale aj mnohé zlyhania v oblasti spravodlivosti.

"November 89 bol konštitučný okamih politického spoločenstva, ktoré stále na Slovensku existuje, volí a drží líniu, ktorú začala revolúcia - líniu Slovenska ako vyspelého európskeho národa, ľudí, ktorí na prvé miesto stavajú demokraciu a slobodu," vysvetlil. Zároveň dodal, že "nesplnenie očakávanej agendy nastoliť aspoň elementárnu spravodlivosť sa Slovákom vypomstilo, pretože gauneri z čias komunizmu zostali nepotrestaní a stali sa inšpiráciou pre gaunerov z 90. rokov a pre gaunerov zo súčasnosti".

Upozornil na paradox, že ak novembrová revolúcia vyhnala ľudí do ulíc v súvislosti s domnelým zabitím študenta (Martina Šmída), o niekoľko rokov sa stala na Slovensku, po únose Michala Kováča mladšieho, skutočná vražda. Dodal, že do zabitia Roberta Remiáša bola zrejme zapletená slovenská tajná služba, čo sa však po dlho nemohlo vyšetrovať vzhľadom na amnestie Vladimíra Mečiara a dodnes rôzne obštrukcie bránia nastoleniu spravodlivosti.

"A kým sa čakalo na nastolenie spravodlivosti za Remiáša, došlo k dvojnásobnej vražde," odkázal Budaj na novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. "Nepotrestané zlo sa vracia opäť a opäť a vracia sa beštiálnejšie než predtým. To je poučka, ktorá sa nám už trikrát potvrdila," skonštatoval. Dodal, že je na mieste otázka, ku koľkým vraždám musí dôjsť, pri ktorých je podozrenie, že súvisia s prenasledovaním kritikov režimu a že za nimi stoja ľudia spojení s politikou, aby došlo k zmene.

"Toto je veľmi varovné a verím, že 30. výročie revolúcie ľudí preberie, že budú bilancovať a pri tom bilancovaní zistia, že agenda spravodlivosti zostala plakať v kúte," opísal situáciu. Odkázal, že spravodlivosť môže byť len vtedy, ak sa ľudia naučia rozlišovať dobro od zla, a že mladé generácie ponesú ďalej pochodeň demokracie len vtedy, keď budú môcť povedať, čo je zločin a čo je hodné obdivu. "Toto sa úplne zotrelo a dôsledky sú trpké," skonštatoval.

Na otázku, či aj pri nežnej revolúcii platí heslo, že revolúcia "požiera svoje deti", Budaj upozornil, že revolúcia mala v českej a slovenskej časti vtedajšej federácie rôzne podoby. Vysvetlil, že to bol "zložitý politický zápas" a existovali rôzne krídla v rámci debát, ako potrestať zločiny komunizmu. Netají sa, že sa hlásil k tomu radikálnejšiemu, v tej dobe však prevážili názory ľudí, ktorí sa rozhodli s komunistami a komunistickými politikmi spolupracovať.

"Som presvedčený, že to bola chyba. Rýchlo sa prijímala legislatíva, ktorá umožňovala privatizáciu a tunelovanie podnikov, ale odškodnenie obetí a potrestanie zločincov nešlo tak rýchlo a nie je to urobené dodnes. Aj preto si po revolúcii mnohí trúfli zneužívať politiku a štát na zločin," upozornil.

Toto podľa Budaja treba vnímať ako základný odkaz 30. výročia revolúcie - že v niektorých oblastiach prebehla veľmi rýchlo, ale nie v oblasti justície, prokuratúry či na polícii, ktoré neraz fungujú ešte podľa "princípov sovietskej moci". Tvrdí, že tento stav umožnil vytváranie štátu v štáte, so silnými väzbami medzi vplyvnými ľuďmi a zločincami. "Stále má zmysel byť občanom. Ak sa chce občan zhostiť role demokrata, musí demokraciu neustále obnovovať a kontrolovať tých, ktorých poslal k moci, a rozlišovať medzi tými, ktorí splnili jeho očakávania, a tými, ktorí spáchali zlo," uviedol v závere.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)