Podľa Budaja práve teplárenstvo má výrazný potenciál znížiť emisie skleníkových plynov.
Autor TASR
Bratislava 21. januára (TASR) - Minister životného prostredia Ján Budaj potvrdil európskym politickým špičkám odhodlanie Slovenska zmierňovať vplyvy klimatickej krízy a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Stalo sa tak počas spoločného pracovného obeda ministrov životného prostredia a energetiky EÚ, na ktorom sa zúčastnili aj eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybolov Virginijus Sinkevičius a tiež podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans. Uviedol to v piatok pre TASR odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky.
Podujatie pripravilo na neformálnom stretnutí ministrov životného prostredia Francúzsko, ktoré v januári prevzalo od Slovinska predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Minister Budaj informoval Timmermansa o zriadení slovenskej Rady vlády pre Európsku zelenú dohodu a ambíciách Slovenska dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Odbor komunikácie MŽP uvádza, že nevyhnutná v tomto smere je dekarbonizácia energetiky a priemyslu, ktorému pomôže aj Modernizačný fond. Firmám umožní už onedlho čerpať stovky miliónov eur na modernizáciu a ekologizáciu. V rámci Modernizačného fondu je najvýznamnejšou oblasťou pre Slovensko energetika, hute a teplárenstvo.
Podľa Budaja práve teplárenstvo má výrazný potenciál znížiť emisie skleníkových plynov. "Z pohľadu Slovenska je kľúčová výroba tepla z obnoviteľných zdrojov energie a neodkladné vylúčenie využívania fosílnych palív zo systémov diaľkového vykurovania," zdôraznil minister.
Za prítomnosti eurokomisára Sinkevičiusa minister Budaj predstavil najnovšie opatrenia v oblasti ochrany lesa, ktoré umožnia zlepšiť kvalitu ovzdušia. Informoval o legislatívnych zmenách, ktoré Slovensko pomôžu spraviť zdravšou a zelenšou krajinou.
Odbor komunikácie MŽP uvádza, že Slovensko má dlhodobo problém predovšetkým v oblasti prekračovania limitných hodnôt prachových častíc PM10 v ovzduší, v dôsledku čoho EK rozhodla o podaní žaloby na Súdny dvor EÚ.
MŽP informovalo, že pripravilo nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý posunie Slovensko o desaťročia dopredu. "Ide doslova o revolučný zákon, a to hneď z viacerých dôvodov. Nová legislatíva prinesie väčšie právomoci obciam pri kontrole malých zdrojov znečisťovania, zavedenie možnosti využitia kompenzačných opatrení, zavedenie priestupkov za spaľovanie odpadov v domácich kotloch či krboch," píše odbor komunikácie MŽP.
"MŽP tiež pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý Slovensku pomôže výrazne znížiť emisie, spôsobujúce globálne otepľovanie. Vyznačí aj cesty, ako to dosiahnuť do roku 2050. Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím súčasnej zmeny klímy. MŽP chce v klimatickom zákone vytvoriť čosi ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so zdravým životným prostredím," dodal odbor komunikácie MŽP.
Podujatie pripravilo na neformálnom stretnutí ministrov životného prostredia Francúzsko, ktoré v januári prevzalo od Slovinska predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Minister Budaj informoval Timmermansa o zriadení slovenskej Rady vlády pre Európsku zelenú dohodu a ambíciách Slovenska dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Odbor komunikácie MŽP uvádza, že nevyhnutná v tomto smere je dekarbonizácia energetiky a priemyslu, ktorému pomôže aj Modernizačný fond. Firmám umožní už onedlho čerpať stovky miliónov eur na modernizáciu a ekologizáciu. V rámci Modernizačného fondu je najvýznamnejšou oblasťou pre Slovensko energetika, hute a teplárenstvo.
Podľa Budaja práve teplárenstvo má výrazný potenciál znížiť emisie skleníkových plynov. "Z pohľadu Slovenska je kľúčová výroba tepla z obnoviteľných zdrojov energie a neodkladné vylúčenie využívania fosílnych palív zo systémov diaľkového vykurovania," zdôraznil minister.
Za prítomnosti eurokomisára Sinkevičiusa minister Budaj predstavil najnovšie opatrenia v oblasti ochrany lesa, ktoré umožnia zlepšiť kvalitu ovzdušia. Informoval o legislatívnych zmenách, ktoré Slovensko pomôžu spraviť zdravšou a zelenšou krajinou.
Odbor komunikácie MŽP uvádza, že Slovensko má dlhodobo problém predovšetkým v oblasti prekračovania limitných hodnôt prachových častíc PM10 v ovzduší, v dôsledku čoho EK rozhodla o podaní žaloby na Súdny dvor EÚ.
MŽP informovalo, že pripravilo nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý posunie Slovensko o desaťročia dopredu. "Ide doslova o revolučný zákon, a to hneď z viacerých dôvodov. Nová legislatíva prinesie väčšie právomoci obciam pri kontrole malých zdrojov znečisťovania, zavedenie možnosti využitia kompenzačných opatrení, zavedenie priestupkov za spaľovanie odpadov v domácich kotloch či krboch," píše odbor komunikácie MŽP.
"MŽP tiež pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý Slovensku pomôže výrazne znížiť emisie, spôsobujúce globálne otepľovanie. Vyznačí aj cesty, ako to dosiahnuť do roku 2050. Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím súčasnej zmeny klímy. MŽP chce v klimatickom zákone vytvoriť čosi ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so zdravým životným prostredím," dodal odbor komunikácie MŽP.